Na začiatku by som mal ešte spomenúť, že ide o rozlohu 60 ha, kde ešte stále prebieha ťažba štrku a voda je tu extrémne čistá a naozaj úživná. Za posledné dva roky som tu aj s parťákom Ivanom podnikol niekoľko výprav, ide o rybačky na 3-4 dni a niekedy aj viac.
Dlho sme si lámali hlavu s tým, ako sa popasujeme s prekážkami, ktoré si na nás táto krásna voda prichystala. Či už je to spomínané vodné rastlinstvo, ktoré je na mnohých miestach naozaj neskutočne husté a na väčšine miest riasy siahajú až na hladinu a to bez problémov aj z hĺbky 2 m.
Ďalej nám starosti robili kúpajúci, ktorí sa tu v lete radi preháňajú na šľapacích loďkách a absolútne neberú ohľad na rybárov, ktorí sú na brehu. V mnohých prípadoch je tu úplne bežné, že vám aj napriek upozorneniu prejdú cez vyvezené prúty, v lepšom prípade sa vám do šnúr len zamotajú a v tom horšom vám ju prerežú. Ešte predtým, než sme tu podnikli našu prvú výpravu, ktorú sme absolvovali minulý rok, chodieval som na túto vodu často pozorovať kaprárov. Ako si oni vedia poradiť s lovom v tejto zelenej džungli a ako tu dokážu úspešne loviť aj 20 kg kapry. Tieto postrehy nám nakoniec tiež pomohli. Na našej prvej výprave sme si zvolili miesto v strede jazera, prvé zaujímavé miesto sme našli už vo vzdialenosti cca 20 m od brehu, kde sme objavili peknú hranu z 2 na 4 m. Zvyšné tri prúty sme vyviezli na vzdialenosť 200-250 m, tu sme lovili v hĺbkach od 2,5-3,5 m.
Dve miesta sme mali zarastené trávami, ktoré ale našťastie siahali len do polovice vodného stĺpca.
Posledné štvrté miesto sa nám podarilo nájsť úplne čisté bez prítomnosti tráv. Prvú noc sme takmer vôbec nespali, boli sme plní očakávania, či sa dočkáme aspoň jedného záberu. Nadránom sme sa aj naozaj dočkali. Nebol to však záber, na aký som zvyknutý. Dva jemné kopance do prúta a nič, pozrel som sa na špičku prúta ale nič sa nedialo. Asi po hodine opäť zazvonila rolnička, tentoraz to bolo už razantnejšie, pozerám na prút a ten sa pomaličky narovnáva, hneď mi je jasné, že sumec odtrhol trhací vlasec. Zasekávam, namotávam asi 15 metrov šnúry a viac to už nejde. Zobúdzam Ivana a ideme na člne pre neho. Sumec zabral na náš najvzdialenejší prút a zamotal sa do tráv. Zdolať rybu na tomto mieste z brehu a ešte z takejto diaľky je nemožné. Keď dorazíme na miesto zisťujeme, že sumec je totálne zamotaný niekde na dne v riasach a ešte nemáme ani potuchy, aký bude veľký. Nakoniec sa nám ho darí úspešne zdolať. Nejde o žiadneho obra, sumec má len meter, ale radosť je obrovská. Je to náš prvý sumec z tejto vody. Dobrý začiatok - vravíme si.
Druhý deň u každého prúta zakrmujeme veľkým množstvom partikla, aby sme sem prilákali čo najviac bielej ryby, veď kde je korisť, tam je aj dravec.
Nuž ale druhú noc už záber neprichádza. Tretí deň je hneď od rána neskutočne horúco. Nakoľko je sobota, tak sa už od rána brehy plnia kúpajúcimi a na obed sa už na vode objavujú aj prvé šľapadlá no a s tým aj naše prvé veľké problémy. Nakoľko chytáme len systémom na trhačku, tak nám šnúry vedú kúsok nad hladinou a pri vzdialenejších prútoch aj kúsok pod hladinou. No a netrvalo to dlho a máme prvé úlovky v podobe kúpajúcich, ktorí si vyrazili zajazdiť na šľapadlách aj napriek tomu, že sme ich dosť hlasno upozornili. Vplávali nám do dvoch prútov a totálne poničili na oboch prútoch asi 50 m šnúry.
Tak na toto fakt nervy nemáme, vyťahujeme zvyšné dva prúty a odchádzame do neďalekého bufetu na pivo. Znova vyvážame až navečer, keď sa situácia na brehu (ale hlavne na vode) upokojí.
Pri love nástrahových rýb sa nám podarilo uloviť pekného ostrieža, ktorého ihneď dávam ako nástrahu na jeden z prútov. Slnko práve začalo zapadať, keď prichádza razantný kopanec na prút kde je nastražený ostriež. Ihneď bežím k prútu, ale nič viac sa už nedeje, chvíľu ešte čakám a potom sadám do člna a idem skontrolovať prút, či je všetko v poriadku. Keď prídem na miesto a vytiahnem z vody nadväzec je mi hneď jasné, že to bol záber od šťuky pretože šnúra je prerezaná ako od žiletky. Čo už... škoda! Rýchlo naviazať prút a znova vyviesť. Lenže do rána sa už nič nedeje. Ráno ma parťák Ivan opúšťa a ja ostávam sám. Mám pred sebou ešte jednu noc, než budem musieť pobaliť aj ja a odísť. Snažím sa urobiť všetko čo najlepšie, miesta opäť zakrmujem partiklom. Večer chvíľu posedím a idem spať. Nadránom mám záber! Zasekávam! No a ťah, čo cítim na druhom konci som dovtedy ešte nikdy necítil. Sadám do člna a nastáva neuveriteľný súboj, na ktorý sa nezabúda. Asi po polhodine sa mi na hladine ukazuje neskutočné telo sumca, zahalené do poriadneho množstva vodných tráv.
Na tretíkrát sa mi ho darí dostať do člna a to už ho vidím v plnej jeho kráse. Rýchlo sa ponáhľam na breh, nech už ho môžem dať do vody. Ihneď volám Ivanovi. Ten tomu nemôže ani uveriť. Po odmeraní zisťujem, že sumec má dĺžku 211 cm!
Hmotnosť len odhadujem, kvôli šetrnému zaobchádzaniu som ho nechcel trápiť vážením a po pár fotografiách ho púšťam späť na slobodu. Toho roku som mal možnosť absolvovať na tomto mieste ešte dve výpravy, zakaždým na dve noci. Jednu som absolvoval sám, kde som sa záberu nedočkal, tak ju nebudem nejako bližšie ani opisovať. Poslednú výpravu toho roku som podnikol s Ivanom. Ivan zdoláva hneď v prvú noc dvoch sumcov v dĺžkach 110 a 125 cm. Ja pridávam ráno ešte šťuku 70 cm, ktorá zabrala zasa na ostrieža. Toto boli výpravy z minulého roka, no a tohto roku tu máme za sebou už dve výpravy - prvá trvala štyri dni, ale záberu sme sa nedočkali. O dva týždne sme sa sem vrátili opäť na 5 dní. Tentoraz som sa rozhodol na jednom prúte cez deň skúsiť lov na pelety. Prichystal som si 40 kg halibut peliet, ktoré som zalieval tekutou pečeňou a zasýpal sušenou krvou. Okrem pár pípnutí zrejme od kaprov sa nič nedialo. Celková bilancia tejto výpravy nebola dobrá. Ja som nemal ani záber, no našťastie Ivan to trocha zachránil. Podaril sa mu jeden metrový sumec a pekná 80 cm dlhá šťuka. Na záver asi len toľko, že sa určite nevzdávame a túto vodu budeme aj naďalej navštevovať, pretože som presvedčený o tom, že tu plávajú na naozaj veľké sumce.
autor: Damir Crla (Black Cat Slovakia)