Nakoľko išlo iba o menšie sumce do 110 cm, tak som toto jazero prestal takmer úplne navštevovať. Ani neviem, prečo som sa rozhodol ísť na víkendovú rybačku práve sem, ale ako sa neskôr ukázalo, bola to správna voľba. Po príjazde k jazeru som bol milo prekvapený. Moje vytipované miesto bolo prázdne a ja som si tu mohol v pokoji rozložiť svoj tábor. Okolo vody bolo vidieť len pár rybárov, čo mi vyhovovalo.
 |
 |
Neskôr začalo nekonečné trápenie s lovom nástrahových rýb, no nakoniec sa mi podarilo nachytať pekných karasov.
Na rybách sa často stretávam s rybármi (sumčiarmi), aspoň si teda tak hovoria. Tí tvrdia, že karas nie je ako nástrahová ryba na sumca dobrý. Ja som však iného názoru. Vyskúšal som už rôzne druhy rýb na sumce a môžem povedať, že s karasom som najviac spokojný a aj úspešný. Takže, keď mám možnosť, vždy si ako nástrahovú rybu zvolím práve karasa. A potom som mohol začať s prípravou prútov na lov. Jeden prút som zaviezol na vzdialenosť asi 250 m od brehu. Tu som použil systém lovu na trhačku. Montáž som umiestnil medzi dva ostrovy do tesnej blízkosti popadaných stromov. Voda tu bola hlboká približne 2 m. Druhý prút som zaviezol na kratšiu vzdialenosť.
Tu som použil systém lovu na činku, lebo voda bola hlboká iba jeden meter.
Vždy, keď chytám na takto plytkej vode, tak rád lovím práve na činku. Už v minulosti sa mi to niekoľkokrát osvedčilo. Večer som ešte všetko dôkladne skontroloval. Navečeral som sa a už som len posedával a užíval si čas strávený pri vode. Noc bola teplá, hladina pokojná. Nebolo vidieť žiadnu aktivitu rýb. Asi o piatej hodine ráno prišiel záber na vzdialenejší prút. Po krátkom preťahovaní som mal na brehu sumca s dĺžkou 122 cm. Na túto vodu veľmi pekná ryba a ja som z nej mal veľkú radosť. Pár fotiek a šup s ním naspäť do vody. Cez deň som sa opäť trápil s lovom nástrahových rýb, no nakoniec sa mi opäť podarilo nachytať pekných karasov. Navečer za mnou prišiel kamarát Laďo s tým, že ostane so mnou cez noc.
 |
 |
Prúty som vyviezol na tie isté miesta ako predošlú noc, nič som nemenil. K večeru sa prihnala dosť silná búrka, ktorá však netrvala dlho.
Ostalo po nej veľmi teplo a dusno, počasie ako z učebnice. Večer sme chvíľu posedeli a išli spať. Bolo niečo málo po polnoci, keď mi prišiel záber na prút, ktorý som mal na kratšiu vzdialenosť. Hneď po záseku mi bolo jasné, že toto bude o niečo väčšia ryba. Ale odrazu akoby sa premenila na kameň a ja som nemohol navinúť ani centimeter šnúry. Bolo mi už jasné, že sumec zašiel za ostrov. Kamarát Laďo už sedel v člne a skríkol: „Sadaj, ideme za ním!“. Keď sme sa doplavili až k ostrovu, zistili sme, že sumec prešiel popod spadnutý strom, ktorý bol celý ponorený vo vode. Našťastie sa nám po chvíli podarilo šnúru vymotať a zdolávanie mohlo pokračovať. Sumec nás ťahal po vode, akoby sme mali so sebou motor. Asi po 15-tich minútach začal ťah povoľovať, až sa nám nakoniec v plnej svojej kráse vynoril na hladine. „SUPER!“ zakričali sme. Sumec mal 183 cm a vážil 32 kg. Mal som neskutočnú radosť už len preto, že som ho ulovil na vode, kde sa veľkú rybu podarí uloviť len zriedka. Spravili sme zopár pekných fotiek. S dobrým pocitom a veľkou radosťou som svoj krásny úlovok, ktorý nám dal toľko námahy dostať ho na breh s hrdosťou pustil späť do vody.
 |
 |
Autor: Damir Crla
