Ale vráťme sa k daným článkom, kde z niektorých bolo cítiť obavy čo bude až sa spustí. Či to nedopadne zle a pretože sme rybármi, tak nás predovšetkým zaujímalo ako to dopadne s rybami. Ďalší príspevok ukľudňoval rybársku verejnosť, že ryby zostanú, pretože im bude umožnené plávať hore prúdom Váhu až v podstate po Sĺňavu. Nechcem byť škodoradostný, ale jedno som vedel skoro na isto, že kaprovité ryby budú plávať proti prúdu, ale zubáče a niektoré ostatné ostriežovité ryby, tie pôjdu na betón dole prúdom. Článok toho odborníka ma troška pobavil. V každom prípade som sa na zubáčov prichystal a vedel som, že na tomto úseku pod Královou sa s nimi určite stretnem. Ako sa začala vypúšťať Králová, ktorá naplnila koryto Váhu, Vážskeho Dunaja samozrejme sa dvihla čiastočne hladina aj Malého Dunaja na jeho spodnom úseku, skoro každý deň som si prehádzal s prívlačovkou niektoré úseky už spomínaných riek. Ráno nič, ale večer už na tretí deň vypúšťania sa zrazu objavili cca 30-40 cm zubáčiky a to aj na miestach, kde som ich nikdy neulovil. Žiaľ, nič väčšieho nezabralo, ale bol som presvedčený a ako poznám zubáčov, určite sa akýmkoľvek spôsobom dostali dole vodou aj ostatné zubáče a spolu s nimi aj ostrieže a kde tu aj sumce.
 |
 |
Po vypustení priehrady a opadnutí vody, hlavne vďaka suchu, sa vo Váhu a Vážskom Dunaji stratili malé zubáče. Tam kde boli, nebolo nič okrem množstva sumcov v dĺžke asi od 40 do 65 cm. Na jednom mieste som nemal problém na twister uloviť aj päť – šesť takýchto sumcov, ale nakoľko nebolo nič väčšieho, tak som sa vybral dole prúdom, tak ako ryby ktoré unikli z vôd priehrady Králová. Nakoniec aj Váh a Vážsky Dunaj som opustil a dostal som sa k Dunaju. Postupne som prehľadával Dunaj a nie len smerom dole prúdom ale zopár výjazdov som uskutočnil aj nad sútok s Vážskym Dunajom. Za dobre poznanými kamennými usmerňovačmi toku som sa zasa stretol so zubáčmi, už boli o niečo väčšie, kde tu dosiahli aj mieru, ale bolo zasa dosť veľa tých štyridsiatnikov. Určite som si všimol aj zafarbenie a aj tvar teľa týchto zubáčov. Tieto zubáče boli akési tmavšie a ich chrbát bol už aj pre tieto menšie kusy znateľne viditeľný hneď za hlavou. Dunajské zubáče sú striebornejšie a znateľne chudšie, akési pretiahnutejšie. Tieto mnou ulovené zubáče boli vyššie čo sa tela týka a tmavšie. Pre rybára čo už vyše štyridsať rokov loví ryby a väčšinu toho na jednom revíru je to viditeľné voľným okom. Bol som presvedčený, že sú to zubáče z Královej. Dosť rokov som sa pozeral na vypúšťanie rybníkov, kde sa okrem kaprov chovali aj iné druhy rýb a samozrejme ani zubáče tam nechýbali. Aj som si vypočul zopár nadávok pracovníka, ktorý dozeral na odtok vody a z mreží s hrabľami neustále vyťahoval desiatky menších zubáčov, ktorý sa snažili ujsť s odtekajúcou vodou a urobili všetko čo sa dalo, aby sa im to podarilo. Pod výpusťou ich dedinská mládež napriek tomu, že sa kopa týchto zubáčov cez mreže nedostala, len zabraňovali svojimi telami odtoku vody, nachytali do čereňov. Až som sa čudoval, že tam boli také kusy čo by ma ani vo sne nenapadlo, že sa cez mrežu dokážu dostať. Dostali sa. Po zhruba troch týždňoch mi volá známy rybár, že ako sa mu darilo s prívlačou. Ulovil skoro každý deň dva zubáče okolo 65 – 70 cm, ale je troška nahnevaný, nakoľko sa tam tým rybárom čo sú zástanci prívlače len vtedy keď ide ryba, amatéri, podarilo uloviť ryby 86 cm,91 cm, 81 cm. A s hmotnosťami, ktoré ma zarazili. Od deväť kilogramov niekde po šesť- sedem kilogramov. Zarazilo ma to preto, nakoľko som už zopár osemdesiatok z Dunaja vytiahol, ale mali horko ťažko sedem kilogramov a nie osem až deväť kilogramov.
 |
Nedalo mi a už som začal navštevovať mnou dobre poznaný revír. Dunaj tu je známy tým, že sa tu cítia zubáče dobre, ale v poslednej dobe ich nazvyš nebolo a bol to skôr sviatok ako každodenný chlieb, keď sa nejaký pekný ulovil. Prvá návšteva ma prekvapila, pretože ani nie na tretí hod záber a na vobler visel prvý zubáč, 72 cm a čuduj sa svete 4,54 kg ukazovala váha. Tmavý fešák, so sivými bokmi. Hneď som si povedal, že to asi dlhodobý obyvateľ Dunaja nie je. Potom prišlo zopár kusov v rozmedzí 50 – 60 cm a kde tu bol aj ten pravý z Dunaja s modrastými bokmi a prúdnicovým telom, krásnymi plutvami s modrým nádychom. Obzrel som si úlovky aj ostatných rybárov a väčšina bola sivastá skorej s belšími plutvami a akýmsi hrbom začínajúcim hneď za hlavou. Posledné presvedčenie sa stalo hneď v prvej polovici novembra, kedy som po razantnom zábere zdolal zubáča s mierami 95 cm a s hmotnosťou 10,85 kg. Obvod tela úžasných 64 cm. Typický zubáč, ktorý väčšinu svojho doterajšieho života prežil niekde v stojatej vode, sivé boky, biele plutvy a vysoké telo. Nepoďakoval som Dunaju za úlovok, ale polohlasno som povedal: „Ďakujem Králová“ a to som bol poctivých sto kilometrov od tejto priehrady. Zasa som sa pousmial pri spomienke na článok, čo ukľudňoval rybársku verejnosť, je to ako pri politikoch. Nikdy nevedia čo hovoria, pretože prírodu nevie nikdy človek tak usmerniť, ako by sa mu páčilo a zubáča poslať na jeseň proti prúdu je také sci-fi, že to by nenapadlo ani Julesa Verna.
Peter Bitter
