Nemám toľko záberov, ako majú rybári na živé nástrahy, ale to ma vôbec neodrádza, lebo z chytenej šťuky na umelú nástrahu mám oveľa väčšiu radosť ako ží, čo lovia na živú rybku. Prevažne lovím na umelé nástrahy, ktoré sú veľmi podobné tým živým. Či už je to farba alebo tvar nástrahy a samozrejme, je veľmi dôležité vedenie umelej nástrahy, aby čo najreálnejšie pripomínala prirodzenú potravu, a to tak, že vyzerá, že je zranená, a tým pádom je ľahko uloviteľná. Šťuka tak nemusí vyvíjať veľa energie na jej ulovenie, tým je to zaujímavejšie. Tú energiu si užijem pri jej zdolávaní, a to je na tom to krásne.
Veľmi rád používam delené voblery a mám na ne väčší úspech ako na jednodielne, napríklad Salmo Frisky sa mi veľmi osvedčil. Má skvelý pohyb pri správnom vedení, ale to je len môj uhol pohľadu. Samozrejme, aj jednodielne voblery chytajú, napríklad Salmo Perch je skvelý a práve naňho som ulovil svoju zatiaľ životnú rybu šťuku 103 cm. Čo sa týka gumových nástrah, pri love šťúk používam veľmi krikľavé gumy s glitrami, ktoré sa obleskujú vo vode (ja im hovorím kolotočárske gumy alebo disco gule). Vediem ich dvoma
spôsoby, a to:
- nechám gumu padnúť na dno a poškubávam s ňou, aby pripomínala umierajúcu rybku;
- druhý spôsob je u mňa taký, že pri ťahaní ju sekavými pohybmi ťahám v stĺpci, a tým vydráždim šťuku, ktorá číha niekde poblíž.
Takže keby som si mal vybrať medzi lovom na živú nástrahu a prívlačou, tak jednoznačne prívlac vyhráva. Dá sa to aj skombinovať, a to prívlač na živú nástrahu je dosť účinný, ale nie pre mňa. Aj keď živá je živá, o tom niet pochýb, ale je to na každom z nás, ako sa rozhodne loviť.