Rozoznávame 4 podruhy kapra:
- Cyprinus Carpio Carpio
- Cyprinus Carpio Aralensis
- Cyprinus Carpio haematopterus
- Cyprinus Carpio Viridiviolaceus
Korene chovu kapra siahajú až do doby pred 2500 rokmi.
Rast kaprov je veľmi rozdielny na podmienkach. Všeobecne sa dá povedať, že rast v teplejších klimatických podmienkach je samozrejme rýchlejší, ale to je všeobecne známa vec. Podobne to je aj s vekom kapra pričom sa v európskych podmienkach dožíva 30 a viac rokov a dosahuje váhy až do 45 kg. Kapry patria medzi stavovce, ktoré sú tvarom a ústrojmi trvale prispôsobené k životu vo vodnom prostredí, ich telo sa skladá z hlavy, trupu a chvosta.
Tvar tela je u divokého kapra nízky, pretiahnutý a na priereze takmer kruhovitý. Okrem tohto tvaru existujú aj iné druhy kapra. Telo, okrem hlavy, je u divokého kapra pokryté veľkým šupinami podľa jednotlivých častí tela. V súčasnej dobe rozoznávame 4 druhy šupinatosti:
Šupinatý kapor, lysý kapor, riadkový kapor a hladký kapor. Medzi trupom a hlavou sú na každej strane tela žiabrové otvory, ktoré sú zakryté pohyblivým viečkom nazývaným škrela. Ústa kapra sú mierne spodné, vysunovateľné s dvoma pármi fúzov. Na trupe kapra sú umiestnené orgány pohybu, plutvy, ktoré sú párové a nepárové. Celé telo kapra je pokryté kožou, ktorá je ochranným obalom. Pokožku tvorí 10-30 vrstiev buniek, hrúbka kože je najsilnejšia na bruchu a najtenšia na žiabrových viečkach. Veľké množstvo žliaz v pokožke zabezpečuje produkciu slizu, ktorý spôsobuje hladkosť rybieho tela a tým chráni povrch tela pred poškodením a následnou infekciou. Kapor má tenké okrúhle šupiny, ktoré sa navzájom prekrývajú. Na vonkajšej strane vyčnievajú hladké plochy, ktoré nazývame cykloidné šupiny. U kruhových šupín sú dobré viditeľné letokruhy, podľa ktorých sa môže určiť vek ryby. Vek ryby sa určuje podľa riedkych a hustých kruhov na šupine a to tak, že riedke krúžkovanie zodpovedá letnému obdobiu a zhustené krúžkovanie zodpovedá zimnému obdobiu, kedy kapor nerastie. V koži rýb sú ešte ďalšie zmyslové ústroje, nervové vlákna, ktoré vystupujú ako nervové zakončenia medzi bunkami pokožky a registrujú zmenu teploty okolitého prostredia. Ďalej sú v koži po celom tele, najviac však na hlave v ústach, fúzoch, nervové zakončenia spojené s ďalšími bunkami do receptorových teliesok, ktoré vystupujú ako chuťové čidlá.
Kostra tvorí oporu celého rybieho tela a delí sa na kostru lebky, chrbtice a kostru plutiev.
Svalstvo ako zdroj pohybu rýb rozdeľujeme na svalstvo telové (somatické) a svalstvo vnútorné, ktoré je označované tiež ako orgánové. Hlavným pohybovým a najmohutnejším svalom je podkožný bočný sval. Dýchanie rýb umožňujú priečne pruhované svaly hlavy, ktoré umožňujú pohyb žiabrových oblúkov. Hlavové svaly taktiež umožňujú príjem potravy u kapra.
Neodmysliteľnou súčasťou kapra je jeho zmyslové ústrojenstvo,
na základe ktorého reaguje na podnety v prírode, a tiež na naše podnety – súčasť športového rybolovu. Ako prvé je zrakové ústrojenstvo. Je vyvinuté do vodného prostredia preto na ňom nenájdeme viečka a ani slzné žľazy. Skladá sa z rohovky, dúhovky, spojivky, šošovky a Hallerovho zvončeka. Ktorý slúži k zaostrovaniu zraku. Ryby vidia zhruba na vzdialenosť 5 – 10 m. Oko je pohyblivé a je jedným zo základných ukazovateľov zdravotného stavu ryby.
Čuchové ústrojenstvo je tvorené čuchovými jamkami, v ktorých sú čuchové bunky. Pri plávaní rýb voda preteká cez čuchové jamky pričom sa dotýka čuchových buniek, ktoré signalizujú čuch. Kapor cíti vo vode na veľmi veľkú vzdialenosť aj veľmi slabé roztoky.
Ucho kapra sa skladá z troch polkruhovitých chodieb , v ktorých sú uložené 3 vápenité telieska nazývané otolity alebo statolity. Statolity pomáhajú rybám udržiavať rovnováhu a dá sa nimi určovať vek ryby. Rybie ucho je dosť primitívne , ale je známe, že počuje pomerne dobre a dokáže rozpoznávať rôzne vlnové dĺžky a kmitočty.
Čo sa týka chuťového ústrojenstva kapra , kapor má chuťové bunky, ktoré sú umiestnené mimo ústnu dutinu na fúzoch a na koži po celom tele.
Hmat tvoria citlivé bunky, ktoré sú umiestnené na koži v podobe hmatových pupencov a hlavne na fúzoch.
Postranná čiara je zvláštnym zmyslovým orgánom u rýb, a je právom nazývaná ako šiesty zmysel. Je to akýsi kanálik vyplnený slizom, v ktorom sú čivné bunky. Toto ústrojenstvo slúži rybám k prenášaniu vnemov o prúdení vody, otrasoch, zmene tlaku, čo im umožňuje takmer dokonalú orientáciu vo vodnom prostredí aj v tme, alebo v nepriehľadných vodách. Zároveň ochraňuje ryby pred prípadnými predátormi, prekážkami alebo slúži k orientácii v hejne.
Dýchanie kapra je zabezpečené pomocou žiabier, ktoré majú za úlohu privádzať kyslík a odvádzať oxid uhličitý a čpavok. Žiabre tvoria žiabrové plátky, ktoré sú umiestnené na žiabrových oblúkoch. Sú popretkávané krvnými vlásočnicami, ktoré sú veľmi citlivé na poškodenie, ale zároveň majú vysokú schopnosť regenerácie. Proces dýchania sa deje za pomoci rozpusteného kyslíku vo vode, ktorý sa viaže na hemoglobín v červených krvinkách a zároveň dochádza k vylučovaniu oxidu uhličitého. Kapor má ešte vyvinuté tzv. dýchanie ústnou dutinou (núdzové dýchanie). Kapor pri nedostatku kyslíku vypláva k hladine a naberá opakovane do ústnej dutiny zmes vody a vzduchu, ktorú opäť vypudzuje. Tým si zaisťuje prísun kyslíku pomocou prekrvenej sliznice v ústnej dutine.
Kaprova tráviaca sústava je tvorená ústnou dutinou, hltanom, pažerákom a črevom. V ústnej dutine nie sú slinné žľazy, pretože sa potrava v ústnej dutine nemusí zvlhčovať ale naopak zbavuje sa nadbytočnej vody. Hltan spája ústnu dutinu s pažerákom a v jeho zadnej časti sú umiestnené pažerákové zuby. Črevo je za pažerákom rozšírené v tzv. žalúdkovú časť. Aj napriek tvrdeniu, že kapry nehryzú aj tak majú akési zuby, ktoré umožňujú drviť potravu. Pažerákové zuby sa rastom obmieňajú a kapor nimi dokáže rozdrviť aj veľmi tvrdé sústa.
Pečeň je najväčšou žľazou tráviaceho traktu, ktorá sa nachádza v dolnej časti telesnej dutiny kapra. Pečeň obsahuje aj žlčový mechúr, z ktorého je odvádzaná žlč do čreva, ktorá vyplavuje niektoré škodlivé látky. Pečeň má rôzne funkcie v metabolizme rýb a preto môže vplyvom ukladaného tuku meniť svoju veľkosť. U kapra je súčasťou pečene pankreas, ktorý produkuje tráviace enzýmy.
Plynový mechúr umožňuje rybám pohyb v rôznych hĺbkach vodného stĺpca. Je spojený so sluchovým labyrintom prostredníctvom Weberových kostičiek, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Je dvojkomorový a vzniká v embryonálnom vývoji.
Teplota vody je fyzikálna vlastnosť vody, ktorá ovplyvňuje všetky životné pochody rýb.
Látkovú premenu, príjem potravy, rozmnožovanie, imunológiu, ochorenie a liečenie. Teplota vody takisto priamo súvisí s obsahom rozpusteného kyslíku vo vode. Kaprovité ryby sú rybami teplomilnými a ich aktivita stúpa so zvyšujúcou sa teplotou vody. Ideálna teplota je medzi 20-25 °C, kedy ryby prijímajú aj väčšie množstvo potravy a veľmi dobre trávia a rastú. Čím je vyššia teplota vody tým sa menej rozpúšťa kyslík vo vode. Nasýtenie kyslíka vo vode je taktiež ovplyvnené tlakom vzduchu a preto sa môže stať najmä v letných mesiacoch pred búrkou a vysokej teplote vody, že dôjde k deficitu kyslíka, ktorý môže vážne ohroziť obsadku rýb. Podobne môže byt problém v letných mesiacoch pri prekŕmení partiklom na kŕmnom mieste tým, že ryby prijímajú potravu veľmi ochotne, ale menšie množstvo kyslíku vo vode nestačí na jej spracovanie, pričom dochádza k veľkej produkcii čpavku v tele ryby a následnému narušeniu žiabrových lístkov. Kyslík sa vo vode vyskytuje ako rozpustený plyn a ryby ho z nej využívajú pomocou hemoglobínu, na ktorý sa viaže cez žiabrové lístky priamo do krvi. V prirode sa dostava s pravidla fotosyntezou rastlin, rias a siníc alebo aj cirkuláciou a pohybom vody, pričom voda reaguje so vzduchom a komponuje ho do svojej molekuly. Pre prežitie rýb ale aj ostatných živočíchov je potrebná určitá hodnota kyslíku rozpusteného vo vode. U kaprov je optimálna hodnota okolo 5-8mg na liter vody.
Veľmi dôležitá pre život kapra a jeho prosperitu je hodnota pH vody. Kapor je ryba, ktorá v podstate obstojí v širokej skale pH, ale najoptimálnejšia je v rozmedzí od pH 6-8. V závislosti na iných hydrochemických parametroch môže kapor ešte prežiť i pri pH okolo hodnoty 4 alebo 11,5, ale kapor sa pri týchto hodnotách v takom teritóriu nebude dlho vyskytovať. Bude si vyhľadávať teritórium, kde sú tie hodnoty pre neho lepšie, s ohľadom na ďalšie faktory. Dá sa povedať, že v nádržiach, kde kapor žije dochádza ku kolísaniu pH a to hlavne deň-noc. Čím je väčšia nádrž, tým je to pH stabilnešie, ale zároveň je veľmi závislé na množstve rastlín, rias množstva obsádky a veku nádrže. Veľkosť kolísania pH je ovplyvnené množstvom rozpusteného CO2 vo vode. Dostáva sa do vody biologickou činnosťou organickej hmoty a jej rozkladom, ale taktiež pri disimilácii rastlín v noci. Nadmerne množstvo CO2 nám môže nebezpečne urýchliť klesanie pH do kyslých hodnôt, čo veľmi dobre nevplýva na prostredie kapra. Súčasťou toho je aj deficit kyslíka v ranných hodinách na vodách s bohatým porastom rastlín.
Ešte mi nedá, aby som nespomenul ešte jednu vec a to je dusík, ktorý patrí k najdôležitejším biogénnym prvkom. Sú to najmä jeho zlúčeniny ako amoniakálne-voľny čpavok, dusitany, dusičnany. Tieto latky vznikajú vo vode rozkladom organickej hmoty, výkalov rýb, odpadu z krmiva. Vo vode rozpustený čpavok je veľmi jedovatý plyn. Je nebezpečný aj z toho dôvodu, že ho ryby vylučujú pomocou žiabier, ktorými ale zároveň prijímajú kyslík. Pokiaľ je hladina čpavku vo vode veľmi vysoká nastáva situácia, kedy ryby nemôžu vylúčiť do prostredia svoj vlastný čpavok a sami seba otrávia.
Cely tento proces sa stáva bezpečnejším pokiaľ nám perfektne funguje nitrifikačny a denitrifikačny proces.
