K tomu budeme potrebovať loď alebo kvalitní nafukovací čln. Ďalej budeme potrebovať sonar. Sonar nám na obrazovke ukáže profil dna, jeho charakter(vie rozlíšiť tvrdé podloží dna od naplavenín či zabahnených úsekov) a hĺbku vody. Tento prieskum možno tiež robiť i pomocou olovnice, ale potom je táto činnosť veľmi zdĺhavá a niektoré dôležité prvky na dne nám môžu uniknúť. V lodi by sme mali mať k dispozícii i niekoľko mobilných „H bójok“ a minimálne jednu sklopnú tyčovú bójku.
„H bójka“ je vyrobená z plávajúceho nesavého materiálu o rozmeroch cca 20 cm x 20cm o asi 5cm. Je vyrobená tak, že pripomína tvar písmene „H" (odtiaľ názov há bójka). Na strednej priečke bójky je navinutých asi 20 m povrázku na ktorého konci je závažie. Po vhodení do vody sa H bójka vplyvom klesajúceho závažia roztočí až 
do okamihu, kedy sa závažie dotkne dna. Pozdĺžne priečky bójky zamedzia ďalšiemu odvíjaniu povrázku. Po vytipovaní najvhodnejších miest vyberieme dva posty, ktoré označíme tyčovou bójkou a H bójky odstránime z hladiny. Tyčová bójka sa väčšinou skladá z niekoľkých plastových plávajúcich tyčí asi jeden meter dlhých, ktoré sa dajú spojiť. Ich konečnú dĺžku volíme samozrejme podľa hĺbky vody. Na rieke zostavíme tyčovú bójku vždy o niečo dlhšiu, než je aktuálna hĺbka, pretože sa bójka vplyvom prúdu mierne položí. Naviac na väčšine riek dochádza ku kulminácii výšky hladiny a preto je potreba počítať s určitou rezervou. I kotviacu záťaž tyčovej bójky volíme na rieke o niečo ťažšiu. Tyčová bójka má jednu nesmiernu výhodu. V prípade, že sa vlasec dostane do kontaktu s bójkou, tá sa vplyvom tlaku napnutého vlasca dočasne sklopí, vlasec sa uvoľní a nedôjde k zamotaniu udice.
Na čistom, piesočnatom či štrkopieskovom dne je to vcelku jednoduché a vo väčšine prípadov vystačíme z potápavými nástrahami. Pokiaľ lovíme na dne s jemnou vrstvou naplavenín, môžeme použiť boilies v kombinácii - plávajúca/potápavá. Tejto variante sa hovorí „na panáčka“. Výhodou tejto kombinácie je mierne zvýraznenie nástrahy, pretože sa obe guličky dna iba dotýkajú a neponoria sa do naplaveniny. Obdobnou službu nám poskytuje i plávajúce boilies. Pri nastražení tochto typu boilies musíme výšku jeho naddvihnutia nad dno upraviť buď oloveným bročkom alebo tzv. plastickým olovom, určeným pre všetky druhy šnúr. V miestach, ktoré sú zarastené vodnou vegetáciou je plávajúce boiles asi jediným možným riešením. Nastražujeme ich vždy tak, aby neboli príliš vysoko nad rastlinami, skôr aby sa dotýkali ich najvyšších častí. Plávajúce boilies sa však hodia viac pre stojaté vody. Na rieke by mohlo dochádzať k ich neprirodzenému pohybu vďaka pôsobeniu prúdu.
Možno by sa dalo povedať, že z veľkej časti kapry s dôverou konzumujú boilies práve až po niekoľkých dňoch, keď žiadna z týchto guličiek už nevydáva nijako výraznú aróma a pod žiadnou z týchto rozpadajúcich sa guličiek nie je háčik. Na viac väčšina rybárov nastražuje ráno, večer alebo po zábere čerstvú nástrahu, ktorá vydáva i výraznejšiu pachovú stopu. A práve na takéto čerstvé nástrahy bola väčšina kaprov ulovených. Je všeobecne známe, že sa kapry učia veľmi rýchlo, stávajú sa opatrnejšími a rybár musí v budúcnosti vynaložiť väčšie úsilie, aby konkrétnu rybu ulovil druhý krát.
Nie je úplne od veci loviť na boilies, ktoré je napríklad tri dni namočené iba vo vode. Niekto môže namietať, že je vlastne úplne jedno, v akej časti zakŕmeného priestoru sa nástraha s háčikom nachádza. Nie je to tak úplne pravda. Väčšinou to prebieha tak, že na zakŕmené miesto sa vo väčšine prípadov prirúti stádo menších rýb, ktoré začnú kŕmenie nasávať. S týmto stádom chodí väčšinou i niekoľko väčších kusov, ale tie sa spravidla pohybujú viac na okraji stáda. Menšie kapry ešte rastú a preto spotrebujú viac potravy. Väčšie ryby podstate najmä udržujú svoji kondíciu a toľko potravy nespotrebujú. Pokiaľ umiestnime montáž s nástrahou do stredu zakŕmeného loviska prehltne ju pravdepodobne menší kapor, zľakne sa a začne rýchlo unikať i s montážou z loviska a celé stádo poplaší. Pokiaľ umiestnime nástrahu na okraj loviska, alebo kúsok od neho, máme väčšiu šancu uloviť väčšieho kapra a následné rozplašenie stáda nemusí byť tak výrazné. S umiestnením nástrahy na dno súvisí i mierne lokálne dovnadenie, pretože je vždy dobré mať v bezprostrednej blízkosti okolo nástrahy niekoľko ďalších guličiek. K tomu účelu slúžia tzv. PVA materiály
INÉ
Porasty vodných rastlín
Porasty vodných rastlín sú ďalším životným prostredím, ktoré kapry milujú. Trávia tu hodiny pri zbieraní trpasličích slimákov zo spodku listov lekien či iných vodných rastlín. Za teplého počasia sa slnia uprostred trsov rastlín a sem tam si medzi nimi lenivo razia cestičky. Slniaci sa kapry nemajú väčšinou chuť na kŕmenie, iba občas prehltnú osamelú larvu hmyzu. Iné kŕmne zóny tvoria ústia potokov alebo drenáží, kde vysoko okysličená voda umožňuje bohatý výskyt prirodzenej potravy.
Vždy je lepšie predložiť kaprom nástrahu v oblasti, kde nachádzajú prirodzenú potravu.
Čas prijímania potravy
Obecne sa verí, že kapor zháňa potravu intenzívnejšie v noci. O tom či je to pravda by sa však dalo rozsiahle polemizovať. Snáď hlavným dôvodom k vytvoreniu tohto mýtu je to, že kaprové vody sú po tme menej rušené a odpadá veľa rušivých vplyvov. Kaprár je zvyčajne ospalý, a keď kapry necítia na brehu žiadny pohyb, dôvernejšie sa približujú do jeho dosahu. To vzbudzuje dojem, že kapor sa kŕmi aktívnejšie v noci. Iný chybný názor je to, že kapor zháňa potravu iba v určitej dobe behom dňa nebo noci a jenom v rovnakých miestach jazera. Keď už ste ale raz skočne ryby našli môžu byť chytený kdekoľvek. Je to viac otázkou správneho predloženia nástrahy, než čakania na rybu v tom samom čase a úseku, kde ste predtým mali úspech. Jediná perióda, kedy sa prejavuje časové zafixovanie prijímania potravy, je zimné obdobie. V studených, zimných podmienkach kapry nenamáhajú svoje svalstvo ustavičným pohybom hodinu za hodinou. Šetria si svoji energiu a kŕmia sa iba jednu hodinu z 24 hodín. Jedine v tomto období by mohlo byť možné nastaviť si budík na dobu, kedy má kapor chuť k jedlu.
Techniky a tipy
1.základem je správny výber typu lokality v danom mesiaci a ročnom období.
Na jar ako prvé prichádzajú do úvahy plytké rybníky a priehrady. Tu možno úspešne loviť za určitých podmienok už po rozmrznutí. Optimálna doba pre lov je od konce apríla do konce mája. Záleží na úživnosti vody a aktuálnom stave. Od začiatku mája nastupujú hlbšie priehrady, štrkoviská a rieky. Tu je najoptimálnejšia doba na trofejné kusy od polovine mája do polovice júna. U všetkých uvedených typov záleží samozrejme na polohe a nadmorskej výške. Počas leta sú stále aktívne rieky, štrkoviská a hlbšie typy priehrad. Je to dané väčšou možnosťou rýb nájsť optimálne zóny s väčším podielom kyslíku a teplotou vody. Na plytkých typoch priehrad a rybníkoch je aktivita rýb závislá na zmenách počasia ( vietor, dážď ), čo zasa mierne ochladí a prekysličuje vodu. Za týchto podmienok tu môžeme zaznamenať úspechy.
Jeseň býva najobľúbenejším obdobím v roku čo sa týka lovu trofejných rýb. V túto ročnú dobu sú aktívne všetky uvedené lokality. Obsah kyslíku sa zvýšil a s postupujúcim ochladzovaním ryby inštinktívne prijímajú viac potravy. Toto ideálne obdobie trvá zhruba od septembra do konce novembra. Je však závislé na schopnosti jednotlivých typov vôd udržať čo najvyššiu teplotu vody až do neskorej jesene. Napríklad je možné nachytať pekných kaprov na niektorých veľkých priehradách aj v decembri. Teplota vody je v dolných partiách týchto priehrad stále ešte okolo desať stupňov celzia.
2. výber lovnej zóny ( časti ) na vybranej lokalite
Od jari do jesene existuje určitá migrácia rýb a preferovanie určitých zón v danú dobu. Toto musíte zvážiť pri vašom výbere optimálnej časti lokality, kde chcete loviť. Je nutné vychádzať z toho, že ryby v jarnom období inštinktívne vyťahujú do horných partií priehrad, riek apod., alebo vyhľadávajú prehriate plytčiny s väčším množstvom prirodzenej potravy a úkrytov. Po trení sa väčšina veľkých exemplárov začne sťahovať do stredných a spodných častí priehrad a riek. Tu trávia najviac času po zvyšok sezóny. Na vodách s veľkým rybárskym tlakom potom trofejné kusy preferujú tzv. maximálne kľudné zóny. Je to prirodzený výber pohodlných a bezpečných miest s dostatkom prirodzenej potravy. Väčšina stredne a nižšie položených priehrad v ČR vykazuje prirodzenú úživnosť. Veľkí kapry tu nie sú tak závislí na prídelu kŕmenia od loviacich rybárov ako na súkromných vodách, to im umožňuje zachovať si určitú plachosť a ostražitosť. Doporučuje sa, pokúsiť sa na začiatku sezóny nájsť ryby v ťahu na správnom mieste v horných partiách priehrad a riek. Behom roku s nimi cestovať späť do stredných a dolných častí priehrad, riek. Na štrkoviskách je lokalizácia kaprov výrazne iná a riadi sa podľa miestnych zvyklostí kaprov. Niektoré prvky sú tu spoločné, ale je to naozaj dosť individuálna záležitosť. Na štrkoviskách na jar sa dá doporučiť vyhľadávať čo najkľudnejšie a najteplejšie partie ( kosy, lavice, pne). Behom sezóny, keď sa voda premieša, môžeme ryby nájsť úplne kdekoľvek, hlavne v blízkosti prirodzenej potravy a minimálneho tlaku rybárov. Pre všetky typy vôd, ale samozrejme platí, že je potrebné tráviť tu čo najviac času na to, aby mohol lovec lokalitu maximálne prečítať.
3. výber konkrétneho miesta, pokladanie montáží
Lovec by mal dokonale poznať podvodný terén v mieste, kde hodlá loviť. Je potrebné odhaliť tzv. kaprie cesty a prirodzené kŕmne miesta. Toto je jeden z kľúčových bodov, ktorý nesmieme v žiadnom prípade podceniť. Imaginárna hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká, niekedy to je 20cm rozdielu dna, 1m2 dna, alebo pár guličiek boilies naviac. Keď nezvládneme tento krok, tak nám nepomôže ani najkvalitnejšie boilies a kŕmenie na svete.
Vytipované miesto pred samotným lovom trochu predkŕmime, aby sme vytvorili určitý návyk na potravu a vzbudili dôveru u kŕmiacich sa kaprov. Je lepšie vytvoriť menšie kŕmne kampane s čo najkvalitnejším boilies. Je to zámer, pretože masívnejším kŕmením riskujem, že vzbudíme záujem u viacero menších rýb. Tým by sme si ulovenie trofejného kusu do istej miery skomplikovali, pretože opakovaným ulovením menších kaprov môžeme zbytočne veľkých kaprov vyplašiť. Niekedy zvolíme väčšiu kŕmnu kampaň, ale len za účelom vzbudenia záujmu viacerých rýb. Svoje montáže potom pokladáme v dostatočnej vzdialenosti od tohto miesta v smere nájazdu rýb. I keď sú na kŕmnom mieste zatiaľ menší kapry môžu sa veľký kapry pohybovať zvedavo v blízkosti tohto miesta. A keď potom nechytáme priamo tieto malé ryby, máme šancu o ulovenie trofejného kusu. Je to všetko otázka posúdenia danej situácie.
Na riekach je situácia trochu iná. Tu sa doporučuje viac kŕmenia, jednak partiklu a peliet viac proti prúdu, tak dávky veľmi tvrdého boilies. Vlastný lov potom smerujeme pod toto kŕmne miesto v smere prichádzajúcich rýb. Podľa spôsobu pokladania montáží potom môžeme ovplyvniť to, či chceme chytať viac menších rýb, alebo menej tých väčších. Pri love na rieke sa najviac osvedčujú hrany koryta s prúdiacou vodou. Tu býva viac záberov od väčších rýb ako na hranách s nánosom bahna. Vysvetlenie je pomerne ľahké, prúdivejšie hrany prinášajú viac potravy, sú viac okysličené a je tu väčšie zastúpenie prirodzenej potravy ( raky, mušle, slimáky a pod.).
Samotné predloženie nástrahy je jeden z ďalších veľmi dôležitých dielov celej skladačky. Zle predložená montáž vám dokáže výrazne eliminovať prípadný úspech. Najvhodnejšie sú čo najjednoduchšie zostavy s bočným olovom, alebo ešte lepšie s kameňom, tak aby montáž ležiaca na dne pôsobila čo najvierohodnejšie. Náväzcový materiál a druh olova prispôsobujem typu a odtieňu dna. Je potešujúce, že i v tejto oblasti ide vývoj stále dopredu. Kapry sa tiež neustále učia, takže určité vylepšenie je vždy ku prospechu veci. Pri pokladaní montáží je tiež potrebné dávať pozor, aby prichádzajúce ryby neprišli do kontaktu so šokovou šnúrou, alebo silónom. Väčšie exempláre okamžite odplávajú a už sa nemusia na vaše miesto po dobu lovu vôbec vrátiť. Preto je dôležité všetko prispôsobiť terénu pod vodou. Či budete chytať do svahu a hrozí, že silon alebo šokovka budú visieť nad dnom, je dobré zostavu zaťažiť trebárs pomocou drobnej záťaže, ktorú si pustíme po kmeňovom vlasci pri zavážaní. Ďalšie pravidlo je , že pokladáme oba prúty tak, aby sa navzájom nerušili a zároveň mali rovnaké šance uloviť vášho vysnívaného kapra.
Chytáme kaprov okolo brehov
Prečo vlastne loviť kaprov blízko brehu? Pri brehu sa usádza potrava, často je tu členité dno a tiež je tu, čo si málo ľudí uvedomuje, menší rybársky tlak. Väčšina rybárov totiž nahadzuje svoje nástrahy čo najďalej od brehu v presvedčení, že čím väčšia vzdialenosť, tým väčšia ryba. To je však niekedy veľká chyba. Najmä na revíroch s nezaujímavým a plochým dnom je lov pri brehu tá najlepšia metóda k chyteniu veľkých kaprov. Nie každé miesto je samozrejme vhodné k využívaniu tejto taktiky lovu. Ťažko si zachytáme na mieste, kde sa okolo nás premávajú ostatní rybári, často okolo nás nahadzujú krmítka a podobne.
Je potrebné nájsť miesto, ktoré je ťažko prístupné a rybármi málo navštevované. Často to bývajú partie hojne zarastené vegetáciou, oblasti, kde sa často trhá alebo nepohodlne sedí. Ideálna je kombinácia všetkých týchto faktorov.
Ako vždy, je dôležité si vybrané miesto zmapovať. Buď markerom, olovnicou alebo prešľapať a prehmatať v plavkách. Poslednú variantu používám najčastejšie a vlastne aj najradšej. Ideálne je, keď sa na lovnom mieste vyskytujú prekážky. Ryba sa tu cíti bezpečne a veľmi nerada tieto partie revíru opúšťa. Je nevyhnutné mať presne zmapované, kam ešte môžeme nahodiť a kde už po nahodení montáž odtrhneme. Montáže sa vždy snažíme dostať čo najviac do prekážok a tým pádom čo najbližšie vysnívaným kaprom. Pri tomto spôsobe lovu je obrovskou výhodou presnosť položenia nástrahy. Vo väčšine prípadov montáž pokladáme iba tzv. na dĺžku prútu. Presnosť položení musí byť úplne precízna – porovnateľná s presným zavážaním. Súboje s kaprami zaseknutými takto blízko brehu pred prekážkami sú skutočnými adrenalínovými zážitkami. Preto je nutné aby všetky časti udice spoľahlivo vydržali a boli nám oporou pri zdolávaní silných kaprov. Nutnosťou pre zdolanie veľkého kapra v takýchto podmienkach je veľmi pevný a ostrý háčik, pri voľbe ktorého neexistujú kompromisy. Potrebujeme háčik, ktorý nepraskne a neohne sa „ani keby ho ťahala lokomotíva“. Olovo volíme priebežné, hmotnosť podľa podmienok od 60 do 100 gramov. Nepoužívame olovenú šnúru, pretože sú to v takýchto situáciách zbytočné uzly na viac, ktoré by našu zostavu potenciálne zoslabili. A to si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť. Vlasec použijeme o sile 0,50mm.
Dá sa použiť i pletená šnúra, ale nevydrží pri kontakte s prekážkou toľko, čo silný vlasec a na viac sa často „zarezáva“ do konárov a koreňov, čím sa znižuje naša šanca na úspešné zdolanie ryby. Dostávame sa k najdôležitejšiemu aspektu a tým je chovanie na brehu. Pri tomto spôsobe lovu rovno zabudnite na bivaky, dáždniky apod. Budete si musieť vystačiť s jedným malým kreslom a pláštenkou. Viac ako inokedy je tu totiž potreba kľud a dokonalé ticho. Nejde iba o hluk, ale i o rýchle pohyby, ukazovanie sa oproti oblohe apod. Toho všetkého sa musíme vyvarovať, inak je nemožné uspieť. Myslieť na to musíme už pri samotnej príprave k lovu, keď potrebujeme mať všetko potrebné pri ruke tak, aby sme sa nemuseli vôbec zdvíhať zo stoličky, prípadne zo zeme. Taký lov je síce skutočne nepohodlný, ale často až neuveriteľne účinný. Dôležitá je tiež voľba vhodného oblečenia. Používame nenápadné farby- zelená, hnedá prípadne kamufláž. Väčšinou je potrebné niekoľko dní dopredu vybrané miesto zakrmovať. Kŕmna dávka je samozrejme individuálna podľa zarybnenia a veľkosti revíru. Pokiaľ by sme to mali zovšeobecniť, na menších vodách (cca do 5ha) vnadíme iba niekoľko málo guličiek každý deň. Na vodách strednej veľkosti (cca 10-20ha) niekoľko desiatok guličiek denne. Na rozľahlejších vodných plochách sa nebojíme vnadiť i niekoľko stoviek guličiek denne. Podľa skúseností pokiaľ ryba neberie, nemá cenu pri vody byť dlhšiu dobu. A naopak, pokiaľ berie, zachytáme si kráľovsky i počas pár hodín. To je dôsledok predchádzajúceho vnadenia a toho, že ryba už prijala naše návnady ako zdroj potravy a pravidelne sa k nemu vracia, čoho bez predchádzajúceho kŕmenia nedosiahneme.
Ďalšou zvláštnosťou, ktorá k tomuto lovu patrí, je používanie zadných olov, tzv. backleadov. Bez nich si chytanie na krátku vzdialenosť nedokážem predstaviť. Opatrný kapor pripláva na niekoľko dní prikrmované miesto, na ktorom už má dôveru a bez obáv sa kŕmi. Zrazu sa ale na onom mieste vo vode ťahá niečo, s čím má špatné skúsenosti - vlasec. Ryba samozrejme začne byť nedôverčivá a buď prestane prijímať potravu úplne a alebo maximálne opatrne. Preto je vhodné vlasec položiť na dno, aby ryby neplašil. K tomuto účelu sú backleady nepostrádateľné. Pokiaľ ich však neradi používate, je tu ešte alternatíva. Tou je chytanie s povoleným vlascom. Spočíva v tom, že nepoužívame swinger. Vlasec po nahodení vôbec nenapneme, len ho necháme klesnúť na dno. Zábery detekujeme pozorovaním vlasca, či sa napína či ešte viac povoľuje.
K otázke vhodného boilies. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa výber 
nebude líšiť od normálneho lovu, ale opak je pravdou. Musíme sa pokúsiť nájsť čo najviac selektívne boilies, pretože pokiaľ by sme každých 10 minút vyťahovali z vody násadového kapra veľká ryba sa na plytkej vode pobrežných partií vyplaší a máme po nádejach. Preto použijeme veľké vysušené gule na základoch z rybích múčok, do ktorých sa pridávajú selektujúce prísady ako čierne korenie alebo Robin Red apod. Nepridávame žiadnu esenciu, iba tekutú potravu a olej.
Po zábere, ktorý býva neuveriteľne razantný, sa pripravte na súboj, aký len tak nezažijete. Brzdu dotiahnutú naplno nesmiete v žiadnom prípade povoliť. Budete mať pocit, že vám i 50cm kaprík vytrhne prút z ruky. Musíte iba zaseknúť a držať prút. Ryba sa musí unaviť sama. Až keď pocítite, že ryba slabne, môžete začať „pumpovať“ prútom. Stále však musíte byť pripravený na neskutočne silné výpady. Tak a ryba je v podberáku. Že je to lepší pocit, než ju zdolať vyčerpanou z veľkej vzdialenosti? Lov kaprov pod nohami je tá pravá záležitosť pre priaznivcov adrenalínových športov.
Lov na stenách a laviciach
Používam kmeňový vlasec 0,35mm, na ktorý naviažem vlasec o priemere 0,60 až 0,70mm a dĺžky 30 až 50 metrov podľa vzdialenosti steny od brehu a toho ako rýchlo sa dokážem dostať do lode. Pokiaľ chytám za stenou alebo svahu prípadne päty naviažem cca 1,2m olovenky, záves na gumičku do ktorej dám kameň. Olovo používam minimálne, majú tendenciu zostať visieť medzi kameňmi a tým hrozí minimálne strata olova väčšinou však i kapra, ktorý prereže montáž ako nič. Pokiaľ chytám na svahu pred stenou alebo priamo na vrcholu steny olovenku nepoužívam. Moc nevydrží, pokiaľ s ňou kapor ide cez vrchol steny plného mušlí a to sa stáva v drvivej väčšine prípadov, potom dochádza k prerezaniu. V tomto prípade naviažem záves s obratlíkom priamo na hrubý vlasec a nad záves pre gumičku umiestnim 2-3 sedmi gramové torpilky, ktoré zaistím zarážkovým uzlom cca 50-70 cm od seba. Vlasec s torpilkami kopíruje dno (svah steny) a vďaka ich menšej váhe sa nestáva príliš často, aby zostali visieť medzi kameňmi. Náväzcové šnúry je nutné používať čo najodolnejšie. Háčiky je vhodné používať kvalitné a ostré ako vždy a všade, že sa tu háčiky veľmi tupia je asi každému jasné. Mojím častým pomocníkom je pilník, ktorý často použijem i na nové háčiky pokiaľ sa mi nezdajú dosť ostré. Pokiaľ chytám za stenou je to jediný prípad, kedy zdvíham špičky prútov hore, aby sa vlasce čo najmenej otierali o mušle. Rád chytám priamo na stene a vo svahu pred stenou. Pri tomto chytaní vyskladám vlasec torpilkami a závesnými olovkami, aby čo najlepšie kopíroval dno (špičky prútov smerujú k vode).
LOV NA BAHNITOM DNE
Na revíri s bahnitým dnom sa snažím ako každý iný nájsť tvrdé miesto aspoň pre jednu montáž. Pokiaľ také miesto nenájdem alebo sú tieto miesta veľmi prechytávané a všeobecne známe, hľadám na dne akúkoľvek zmenu, niekedy iba 10 centimetrov (utopený konár, kameň, priehlbinu na dne atd.). Pokiaľ také miesto predsa len nenájdem, skúšam chytať na rôznych hĺbkach a vzdialenostiach od brehu pokiaľ nedosiahnem prvé zábery. Bahno rozdeľujem podľa seba na dva typy: živé, ktoré takmer nesmrdí alebo len minimálne a mŕtve, ktoré smrdí priam odporne. Smradľavému sa snažím, pokiaľ je to možné, vyhnúť veľkým oblúkom. Typ bahna sa dá zistiť buďto systémom pokus omyl, to je pokiaľ boiles po vytiahnutí z vody príliš smrdí, zmením miesto s montáží o cca 2 až 3 metre a to mením, pokiaľ nenájdem miesto, ktoré sa mi zdá najlepšie. Ďalšou možnosťou je zobrať vzorku bahna a očuchať. Bahno sa dá nabrať mnohými spôsobmi napr. preťaženou kŕmnou raketou, kedy do špičky pripevním olovo a v polovici rakety vyvrtám malé dierky. Raketu po nahodení pomaly potiahnem miestom, kde chcem loviť, tým naberiem trochu bahna. Pokiaľ v mieste lovu nie je príliš veľká hĺbka a mám zo sebou čln, je najvhodnejšie použiť teleskopickú tyč (napr. starý silnejší teleskop bez očiek). Do tyče každého dielu sa musí vyvrtať dierka, aby mohla vytiecť voda pri zdvíhaní, inak by stĺpec vody vyrazil bahnitú zátku. Tyč zapichnem do dna a pomaly zdvíham tak, aby stíhala vytekať voda a zároveň zasunujem diely teleskopu (skladám do seba). Po vytiahnutí z vody bahno vyklepem alebo drievkom vystrčím, očuchám a rozhodnem sa, či dané miesto vyhovuje a tak postupujem, pokiaľ nenájdem vhodné miesto pre montáž.
Moje montáž na bahno sa skladá zo šokovky (pokiaľ hádžem ďaleko) 1,5 metra olovenky, nad ktorú umiestnim jednu torpilku cca 30 až 50 cm, ďalej záves pre bočné olovo, ktoré je pokiaľ možno plochého tvaru, aby nezapadlo príliš hlboko do bahna. Náväzcové šnúry používam prevažne mäkké o dĺžke min. 30 cm, na ktorú dám po 10 cm brok alebo plastické olovo. Montáž nahodím alebo položím pri zavážaní na dno a popotiahnem, aby som narovnal náväzec a zároveň zakalil dno a tým zamaskoval montáž. Došponujem vlasec a po chvíli povolím, aby nešiel stĺpcom, v prípade potreby nasadím predšpičkové olovko. Háčiky používam čo najľahšie alebo ich nadľahčím plávajúcim tmelom, častejšie nalepím kúsok korku k oblúčiku háčiku.
LOV V TRÁVACH
Pri lovu na zarastených vodách je obrovská výhoda, že vo väčšine týchto vôd je vďaka rastlinám čistá voda s veľkou priehľadnosťou. Miesta pre položení montáží si tak môžeme vybrať pomocí polarizačných okuliarov, v medzerách medzi rastlinami poznáme, ktorá miesta ryby navštevujú a ktorá ne. Navštevovaná miesta nemajú na kameňoch, listoch rastlín, vetvičkách atd. usadený kal v podobe často slabé vrstvičky kalu. Často bývajú na týchto miestach úlomky mušlí, ktoré kapry nestrávia a výdu z nich von. Miesta vyberám malé ohraničené porastom tráv, čisté bez kalu na dne. Veľké rozľahlé miesta bez porastov kapry príliš často nenavštevujú a sú na nich omnoho opatrnejší (necíti sa bezpečne). Na krajoch týchto plôch chytám tesne pri trávach a snažím sa montáž položiť aspoň kúsok do vnútra okraja porastu. Otvoreným prázdnym plochám sa vyhýbam, iba v noci skúšam nejaké zaujímavé miesto napr. pri potopenom strome, kameňoch na dne atd.
Lovné miesta sa snažím mať čo najďalej od seba, v rámci možností minimálne 30 metrov, čím viac tým lepšie, aby som si ich navzájom plašil pri zavážaní a zdolávaní čo najmenej. Pokiaľ do 24 hodín nedostanem záber a je z čoho vyberať, miesto pre montáže zmením. V týchto čistých vodách väčšinou nechytám v hĺbkach kam už nevidím, 1 až 4 metre je dostatočná hĺbka pre lov. Tam, kde čistá voda nie je nezostáva nič iného, než s olovničkou preklepávať dno.
Niekedy sa montáž zasekne háčikom do tráv. Čiastočne sa to dá riešiť PVA hrudkami, PVA sáčkom alebo punčochou, ale istotu nikdy nemáme. Ja PVA výrobky na stojatých vodách používam len v krajnom prípade, nepáči sa mi ich chemický signál, ktorý sa ich rozpustením uvoľňuje do vody okolo návnady. Mnoho kaprárov mi bude najskôr oponovať, že PVA kapry neodradí, ale ja z neho na stojatých vodách nemám dobrý pocit. Radšej strávim tri hodiny na vode, než špatne umiestiť montáže, všetka ostatná snaha i vynaložený čas by prišiel na vnivoč. Nájdené miesto si označím malou H bójkou, ktorú umiestnim za lovné miesto do najhustejších tráv, aby bola čo najmenej nápadná. Do tráv dávam na navijak cievku s pletenou šnúrou, je síce viac nápadná než vlasec, ale má celý rad predností (záber z väčšej diaľky poznám skôr než kapor prejde ďaleko do tráv, dobre reže vodné rastliny čo vlasec nedokáže). Na pletenku naviažem 1,5 metra olovenky a používam inline olovká od 120 až po 220 gramov alebo kameň na gumičke namiesto olova podľa vzdialenosti a podmienok revíru. Náväzcový materiál musí byt pevný, aby vydržyl silové zdolávanie balíku trávy a nakoniec i kapra. Háčiky sú lepšie zo silnejšieho drátu, aby vydržali nápor a nevyrezali sa.
Celú montáž vyskladám na dno, aby neviedla nad dnom a nebola v stĺpci ako päsť na oko. Špičku prútu ponorím až na dno a dá sa povedať jemne pichám do dna po cca 3 metroch nasadím olovko s krúžkom a spustím po šnúre na dno. Po ďalších 2 až 3 metroch nasadím ešte jedno, šnúra sa nemá moc šponovať, aby sa olovká neposunuli k sobe. Na brehu nasadím backled (pred špičkové olovko), spustím pred špičku a zľahka povolím šnúru. Celú montáž sa snažím mať čo najmenej nápadnú.
