Kapor miluje vŕtať sa v nánosoch dna a je výborne vybavený k tomu, aby patentky žijúce v bahne našiel. Iné, veľmi obľúbená potrava sú trpasličí rybniční slimáci, ktorí žijú vo veľkom množstve vo vodných priestoroch mnohých rybníkov, jazier a štrkovísk. Kedykoľvek dôjde k populačnému výbuchu týchto živočíchov kapor prestane mať záujem o čokoľvek iné. Mimo tieto uvedené živočíchy existuje veľké množstvo ďalších druhov, pravidelne požieraných kaprom, čo svedčí o jeho schopnosti vyberať si vyváženú potravu. Tiež je nutné dodať, že pravidelne okusuje vodní rastliny ako vláknitú stravu alebo ju jednoducho prehĺta spolu s hmyzom a inými formami potravy, ktoré na listoch žijú. Aj keď je mäsožravec, nebýva všeobecne rybí poter či drobné rybky spájaný s kaprou potravou. Aj keď je známe, že mnoho rybárov ulovilo kapra na mŕtvu či živú rybku.
Miesta, kde kapor príma potravu sú obyčajne tam, kde je najväčší výskyt prirodzenej potravy. V niektorých obdobiach môže dôjsť k takému nahromadeniu potravy, že sa živí výhradne ňou. Napríklad kapor ryjúci vo veľkom ložisku patentiek je takmer nevšímavý k akejkoľvek inej potrave v okolí. Keď nastane takáto situácia, je veľmi ťažké kapra uloviť na inú nástrahu. Najproduktívnejšie ložiska patentiek kapri pravidelne a často navštevujú. V jazerách a rybníkoch sú ložiská živéj nástrahy často veľmi rozsiahle a určiť ich presné ohraničenie nie je potrebné. Iné je to ale v štrkoviskách so striedavou hĺbkou vody. Tu sa budú patentky pravdepodobne nachádzať iba v prepadlinách dna, kde sa koncentrujú a rozkladajú usadeniny. Niektoré najproduktívnejšie prepadliny môžu byť široké napríklad iba jeden meter a kapri budú nimi pri ich kŕmení pravidelne prechádzať sem a tam. Ak nahodíte na jednu alebo druhú stranu kanálu do plytšej vody, rybu nechytíte.
Sociálne chovanie kapra
Kapri sú od prírody živočíchovia žijúci v stáde. Majú radi spoločný sociálny život a vo väčšine vôd sa stále to samé hejno rýb drží spolu. Časom sa môže stať, že sa hejno rozdelí a ryby sa rozpŕchnu, ale za krátko sa znovu vrátia a stmelia sa do pôvodného hejna. Kapri sú iba zriedka samotári. Jedna sa môže oddeliť a ísť po svojom na krátky čas, ale už čoskoro sa vráti do hejna.
Ako sa kapor učí
V porovnaní k veľkosti tela má kapor najväčší mozog zo všetkých sladkovodných rýb.
Kapor má schopnosť rýchlo sa poučiť zo skúseností, čím sa jeho ulovenie stáva ťažším. Kaprári majú vo zvyku stále používať rovnaký prístup k lovu, a kapor sa z toho učí. Keď už bol niekoľkokrát chytený na určitú nástrahu alebo určitou metódou, stane sa veľmi podozrievavým. Často rýchlo odpláva z dohľadu nástrahy, ktorej farbu si spája s nebezpečenstvom.
Prijímanie potravy
Veľa rybárov si myslí, že kapor prechádza nad dnom a sem tam si niečo zoberie a pri troche šťastia to bude rybárova nástraha. Nie je to tak úplne pravda, toto by snáď mohlo platiť na nejakom tvrdom dne (skalnaté, kamenité) bez nánosov. V skutočnosti sa kapor drží pomerne vysoko nad dnom a pri nasávaní potravy sa k nej nakláňa (podobne ako pleskáč). Do tlamy nasaje bahno nebo piesok, vráti sa do vodorovné polohy a všetko čo nasal, vypudí z tlaky do vodného stĺpca, kde sa nános rozptýli a kapor si potom z klesajúcich čiastočiek vyberie jen to čo chce. Toto je dôvod, prečo pri nastražení na kapra musí byt špička háčika vždy odkrytá alebo prečo kaprári dávajú boilies na vlas mimo háčik. Kapor totiž našu nástrahu nasaje z dna, zdvihne sa a potom počúvajúc inštinkty ju chce vypľuť z tlaky, ale žiaľ voľná špička háčika sa väčšinou zachytí vo vnútri tlamy.
Hĺbka
Vo všeobecnosti sa traduje, že hlboké miesta sú na lov vhodné buď skoro na jar alebo naopak až na jeseň. Nesúhlasím, na jar ešte ako tak áno. Iné je to však na jeseň. Napríklad v jednej nemenovanej vodnej nádrži dosahujem na konci októbra a dokonca i v polovici novembra najlepšie výsledky na hrane koryta v hĺbke 120 cm. Mnohí sa stále držia faktu spomenutého v prvej vete tohto odstavca. Avšak nielen z mojich, ale i zo skúseností niekoľkých priateľov vyplýva presný opak. Tým najvýraznejším momentom pre toto tvrdenie je práve horúce leto.
Ako príklad môžeme uviesť lov jedného z kamarátov na štrkovisku, kde stropná hĺbka dosahuje viac ako 25m. V celej vode sa nachádzajú iba dve lavice približne v hĺbke 12m. Na prvý pohľad sa javili ako najideálnejšie miesta pre lov. Zábery z nich prišli vcelku skoro. Ibaže, keď ustali, bolo treba špekulovať. A tak jedna montáž putovala svažnicou do hĺbky 22m. Bláznivé? Iba od chvíle, keď z toho miesta prišla najväčšia ryba výpravy, a to na pravé poludnie, v tom najhorúcejšom letnom pekle! Náhoda? V žiadnom prípade! Dôkazom toho bolo niekoľko ďalších nádherných rýb. Na hranách bol teplotný rozdiel až 11 ˚C, čo je v lete naozaj dosť. Mnohí zrejme pokrútite hlavou. Predstava, že máte po vode labzovať s člnom a púšťať každú chvíľu do vody teplomer, je pre mnohých asi extrémna.
Túto situáciu však môžete vyriešiť napr. aj pomocou sonaru. Prístroje s teplotnou sondou dokážu spoľahlivo určiť teplotu vody v mieste, nad ktorým sa práve nachádzate. Nikdy neviete, kde natrafíte na spodný prúd alebo miesto, kde sa voda (možno vďaka terénnej nerovnosti) prehrieva menej, než po celej ostatnej ploche vody. V mnohých revíroch sa počas letných mesiacov stretávame s fenoménom „blúdenia kaprov pod hladinou“. Stretávam sa s názorom, že sa ryby vyhrievajú. Podľa mňa je to opäť omyl. Skoro na jar sa o túto teóriu môžeme oprieť. Ryba vtedy vychádza do prehriatejších častí vody aj preto, že tu o čosi skôr začína bujnieť život predstavujúci jej potravu.
V lete je situácia v mnohých prípadoch iná. Tradičný názor, že ak kapry sliedia v blízkosti hladiny, tak neberú, je mylná. Dôkaz pre toto tvrdenie vám dá pozorovanie rýb. Takmer pri každej vode sa na brehoch nachádza porast, ktorý v určitej fáze dna vytvára na hladine tieň. Ak dokážete byť ticho a máte trpezlivosť, sadnite si niekam do ústrania a sledujte ryby. Z času na čas zoberú niečo z hladiny a to práve v zatienených miestach. A nástraha? V tomto prípade je skôr utópiou hovoriť o love na boilies. Umenie kaprára nespočíva iba v tom, že dokáže rybu svojich snov oklamať na čarovné guličky, ale oklamať ju vo všeobecnosti. V takomto prípade je priam ideálna patentka, kúsok pečiva alebo obyčajná mucha uložená na hladine. Aby som však neodbočoval. Priznám sa, aj ja docielim v tomto období väčšinu záberov a to najmä od väčších rýb v neskorých nočných hodinách. Avšak tomuto faktu neprikladám až taký význam z hľadiska teplôt. Vlastne, možno tak 40 %. Tých zvyšných 40 dávam za vinu ruchu, ktorý spôsobujú nielen rybári, ale najmä rekreanti svojím „citlivým prístupom k prírode“ a do ostatných dvadsiatich zaradujem fakty ako tlak atď. Samozrejme, hovorím o prípade, keď nemôžeme docieliť záber počas dňa. V horúcich dňoch sa v mnohých prípadoch stáva výhrou plavačka. Už neraz sa mi stalo, že som počas dna vyšiel so sonarom k svojim bójkam a našiel som pri nich stáť ryby iba 1-1,5 m nad dnom. Lov na plávanú mi nevyšiel vždy, avšak bolo dosť situácií, keď sa podarilo.
Veľkosť boiles
Je dlho známe, že sa kapry po nejakej dobe veľmi dobre učia zo svojich skúseností s háčikom. Potom je teda dobré pristúpiť k úplne inej taktike lovu, ako sa na danom revíri už dlho používa. Tým môže byť napríklad iná montáž - priebežná (dôveryhodná) alebo naopak s fixovaným olovom proti pohybu (montáž úniková).
Ďalej sa ponúka zmena používaných nadväzcových materiálov. Kde sa prevažne loví s pletenkami, určite stojí za to, vyskúšať nadväzec tuhého monofilného vlascu (fluorocarbonu) a naopak. Je samozrejme viac možností, ako svoju taktiku zefektívniť, keď zábery na lokalite po dlhšej dobe ustávajú a kapry sú k nástrahám inertné. Jednou z možností je aj rapídna zmena veľkosti používaných nástrah – boilesov - pri častom chytaní na boilies priemeru 16-18 mm zvýšiť ich veľkosť až na 30-35mm. Opačne – so zmenou veľkosti z 20-25 v chladných vodách sa môže situácia so zlepšením počtu záberov opakovať.
Na záver by som rád uviedol také stručné vodítko vo voľbe veľkosti nástrah aspoň na rôzne ročné obdobia. Ako som už povedal, vždy záleží na vode, v ktorej mienite loviť a na daných situáciách, ktoré treba vystihnúť. Je to veľmi individuálne, ale malo by to znieť asi takto: Jarné boilies by nemalo byť príliš veľké (maximálny priemer sa uvádza od 12 do 16 mm). Neskorá jar (máj - jún) býva obdobím lovu na boilies. S otepľovaním vody a rozvojom prirodzenej potravy dochádza k výraznému nárastu aktivity kaprov. Zvyšujeme veľkosť boilies až na priemery 18 - 20 mm.
V lete sa nemusíme až tak báť veľkosti nástrahy. Guličky o priemeroch 20 - 35 mm nebývajú pre veľké kapry žiadnym problémom. No veľkosti okolo 30 mm volím iba v takom prípade, že sa v revíri vyskytuje veľa malých kaprov alebo pleskáče, ktoré by mi lov trofejných rýb znepríjemňovali.
Jeseň je obdobím, keď sú kapri vo vrcholnej kondícii. Stále vyhľadávajú dostatočné zásoby energie na prečkanie zimy. Veľkosti nástrah ponechávame podobné ako v lete (okolo 20 - 25 mm), ale v neskorej jeseni priemery znižujem až pod 18 mm.
V zimnom období platí takmer to isté, čo som uviedol k nastávajúcom skorom jarnom alebo neskorom jesennom love. S poklesom teploty stále viac znižujeme veľkosť nástrah (boilies) na priemery okolo 5 až do max 12 mm.
 |
Jarné boiles
Najlepšie esencie pre jarný lov sú ovocné príchute, ako sú napríklad jahoda, malina, lesná malina, slivka, banán, tuti-fruti. Výborné sú citrusové príchute – napr. pomaranč. Ďalšie neprekonateľné sú kokos, med, scopex, pistácie, vanilka, karamel, perník, anýz a smotana.
Základová zmes jarného boiles: Pri prvých jarných lovoch používam predovšetkým boilies na mliečnom základe. Kapri ho dokážu vycítiť a rozpoznať na veľké vzdialenosti, jedná sa predovšetkým o mliečnu bielkovinu kazeín alebo rôzne náhrady mlieka ako je sunar alebo feminar,
Štruktúra boiles: Aby z vášho boiles unikali do vody rôzne dráždidlá, arómy a esencie je dobré urobiť vaším návnadám hrubšiu štruktúru. Ak budete vaše boiles vyrábať z jemne namletých múk a zmesí bude len ťažko do vody unikať dostatočné množstvo lákadiel pre vydráždenie kapra a jeho zmyslov. Ak vložíte do zmesi niektoré hrubo pomleté komponenty získate dobrú štruktúru pre lepšie uvoľňovanie lákadiel.
Veľkosť boiles alebo priemer. Kapri sú na jar veľmi opatrní, ale tiež veľmi leniví. Nezoberú vám väčšiu nástrahu než je gulička hrášku. Preto buďte opatrní a vyberte alebo si vyrobte menšiu veľkosť. Ja a moji kamaráti používame boiles výhradne do priemeru 16 milimetrov, najčastejšie 14mm ale i 8mm. Mojou neprekonateľnou kombináciou sú dve osmičky jahoda-smotana alebo scopex –vanilka.
Lov veľkých kaprov
Hľadám si miesta čo najďalej od rybárov, ktorí vo veľkom kŕmia partiklom alebo šrotmi. Nelovím na plytčinách, ale skôr vyhľadávam hlbšiu vodu. Kŕmim malým množstvom veľkých a tvrdých guličiek. Snažím sa pod vodou nájsť skôr také nenápadné miesta, na ktorých nájdem napríklad len zopár rozdrvených mušieľ. Tu využívam maskovanie svojich montáží pod vodou asi najviac. Pokiaľ rozhodíme okolo našej nástrahy len zopár návnad a aj to na väčšej ploche, kapor má čas si každú jednu nástrahu preveriť. Veľký kapor sa chová úplne inak ako malý.
Uvediem jeden príklad, keď som si kŕmil jedno miesto a snažil sa loviť amurov. Skúšal som už po niekoľkýkrát nalákať amurov tak, že som vysypal veľké množstvo kukurice na jednu kopu a do stredu som umiestnil svoju nástrahu. Amury nestihli ani zareagovať, lebo takmer okamžite na toto miesto priplával húf kapríkov a pustili sa do kŕmenia. Vôbec som im tam neprekážal! Ležal som na hladine a pozoroval ich. Kukuricu nasávali spolu s kamienkami, ktoré následne vyfukovali. Toto štrkotanie kamienkov som zreteľne počul až na hladine a tento zvuk okamžite prilákal ďalšie ryby.
Je rozdiel v správaní sa malých a veľkých rýb. Veľké kapry chodia samostatne, alebo v malých skupinkách. Prípadne kombinácia akú som už viackrát videl na vlastné oči, a to: veľký kapor v sprievode menších. Pri takomto zoskupení sa ten veľký držal vždy v úzadí. Veľké kapre sa nepúšťajú tak bezhlavo do nájdenej potravy a je známe, že sa vyhýbajú veľkým kŕmnym miestam. Sú opatrné a preto ich nechytíme každý deň! Ešte by som spomenul jednu veľmi podstatnú vec, a to je výdrž, či už pri používaní veľkých nástrah a návnad, alebo pri samotnom chytaní veľkých kaprov. Na veľké nástrahy nebývajú zábery tak často, ako napríklad na jednu 18mm guličku a veľké kapry sa nechytajú ako na bežiacom páse.
Krátkodobý lov kaprov
Pretože času na samotný lov nie je mnoho, musíme podľa toho tiež zvoliť vhodné nástrahy a spôsoby kŕmenia. Naším cieľom je behom krátkej chvíle upútať pozornosť čo možno najväčšieho počtu rýb. Preto musíme siahnuť po veľmi atraktívnej nástrahe. Vhodné je použitie najrôznejších dipov, obalovacích pást alebo zvýšenie dávok esencie.
V poslednej dobe rád používam obaľovacie pasty. Je to rýchle a maximálne účinné.
Tiež lov na samotné pelety je veľmi účinný. Boilies si beriem radšej niekoľko druhov aby som sa mohol prispôsobiť chuti kapra. Obvykle sebou vozím jeden „smrad“ a jeden korenený či sladký. Za
zmienku ešte stojí i tvar boilies. Kapor je zvedavý tvor a akákoľvek „novinka“ môže pre nás znamenať úspech. Čo sa týka kŕmenia nie je vhodné nahádzať do vody veľké množstvo návnady. Stačí iba niekoľko hrstí peliet a nakrájaného boilies, keď podľa počtu záberov prihadzujeme ďalšiu návnadu. Veľmi účinné je už doma zaliať pelety a boilies niektorým liquidom (tekutá potrava, dip, olej…) a nechať ho dostatočne vsiaknuť. Môžeme použiť i niektoré PVA materiály, ako sú punčochy a pásky. Najvhodnejšie sú punčochy, ktoré môžeme natlačiť i drobnejšou návnadou (pelety či method mix).
Montáže sú často veľmi ošemetná téma. Niekedy nám skvele fungujú háčiky na krátkom náväzci, inokedy je to zase úplne inak. Spravidla sa snažím používať jemnejšie montáže, menšie háčiky a jemnejšie šnúry. Háčiky sú vhodné vo veľkosti a menšie. Tvar potom viac uzavretejší a pozdĺžnejší. Čo sa týka použitia náväzcovej šnúry je vhodné použiť klasickú mäkkú s nosnosťou do 15lb. Dĺžku náväzca volím skôr kratšiu než dlhšiu (do 20cm).
Záverom
Je jedno, či spíte pod plachtou nebo v bivaku za desaťtisíce, ale slušný človek si by mal vždy pamätať, že to, čo si k vode priviezol, by si mal od vody zase odviesť!
