Ako sa kapor učí
V porovnaní k veľkosti tela má kapor najväčší mozog zo všetkých sladkovodných rýb.
Kapor má schopnosť rýchlo sa poučiť zo skúseností, čím sa jeho ulovenie stáva ťažším. Kaprári majú vo zvyku stále používať rovnaký prístup k lovu, a kapor sa z toho učí. Keď už bol niekoľkokrát chytený na určitú nástrahu alebo určitou metódou, stane sa veľmi podozrievavým. Často rýchlo odpláva z dohľadu nástrahy, ktorej farbu si spája s nebezpečenstvom.
Lov veľkých kaprov
Lov Kapra si vyžaduje miesta čo naj ďalej od rybárov, ktorí vo veľkom kŕmia partiklom, alebo šrotmi. Nelovíme na plytčinách, ale skôr vyhľadávame hlbšiu vodu. Kŕmime malým množstvom veľkých a tvrdých guličiek. Snažíme sa pod vodou nájsť skôr také nenápadné miesta, na ktorých nájdeme napríklad len zopár rozdrvených mušieľ. Tu využívame maskovanie svojich montáží pod vodou asi najviac. Pokiaľ rozhodíme okolo našej nástrahy len zopár návnad a aj to na väčšej ploche, kapor má čas si každú jednu nástrahu preveriť. Veľký kapor sa chová úplne inak ako malý. Uvedieme jeden príklad, keď sme kŕmili na jedno miesto a snažili sa loviť amurov. Skúšali sme už po niekoľký krát nalákať amurov tak, že sme vysypali veľké množstvo kukurice na jednu kopu a do stredu sme umiestnili svoju nástrahu. Amury nestihli ani zareagovať, lebo takmer okamžite na toto miesto priplával húf kapríkov a pustili sa do kŕmenia. Vôbec sme im tam neprekážali! Kukuricu nasávali spolu s kamienkami, ktoré následne vyfukovali. Toto štrkotanie kamienkov sme zreteľne počuli až na hladine a tento zvuk okamžite prilákal ďalšie ryby.
Je rozdiel v správaní sa malých a veľkých rýb. Veľké kapry chodia samostatne, alebo v malých skupinkách. Prípadne kombinácia akú sme už viac krát videli na vlastné oči a to: veľký kapor v sprievode menších. Pri takomto zoskupení sa ten veľký držal vždy v úzadí. Veľké kapry sa nepúšťajú tak bezhlavo do nájdenej potravy a je známe, že sa vyhýbajú veľkým kŕmnym miestam. Sú opatrné a preto ich nechytíme každý deň ! Ešte by sme mali spomenúť jednu veľmi podstatnú vec a to je výdrž, či už pri používaní veľkých nástrah a návnad, alebo pri samotnom chytaní veľkých kaprov. Na veľké nástrahy nebývajú zábery tak často, ako napríklad na jednu 18mm guličku a veľké kapry sa nechytajú ako na bežiacom páse.
Krátkodobý lov kaprov
Pretože času na samotný lov nie je mnoho, musíme podľa toho tiež zvoliť vhodné nástrahy a spôsoby kŕmenia. Naším cieľom je behom krátkej chvíle upútať pozornosť čo možno najväčšieho počtu rýb. Preto musíme siahnuť po veľmi atraktívnej
nástrahe. Vhodné je použitie najrôznejších dipov, obalovacích pást alebo zvýšenie dávok esencie. Tiež lov na samotné pelety je veľmi účinný.
Za zmienku ešte stojí i tvar boilies. Kapor je zvedavý tvor a akákoľvek „novinka“ môže pre nás znamenať úspech.
Čo sa týka kŕmenia nie je vhodné nahádzať do vody veľké množstvo návnady. Stačí iba niekoľko hrstí peliet a nakrájaného boilies, keď podľa počtu záberov prihadzujeme ďalšiu návnadu.
Veľmi účinné je už doma zaliať pelety a boilies niektorým liquidom (tekutá potrava, dip, olej…) a nechať ho dostatočne vsiaknuť.
Môžeme použiť i niektoré PVA materiály ako sú punčochy a pásky. Najvhodnejšie sú punčochy, ktoré môžeme natlačiť i drobnejšou návnadou (pelety či method mix).
Montáže sú často veľmi ošemetná téma. Niekedy nám skvele fungujú háčiky na krátkom nadväzci inokedy je to zase úplne inak. Háčiky sú vhodné vo veľkosti 4 a menšie. Tvar potom viac uzavretejší a pozdĺžnejší. Čo sa týka použitia nadväzcovej šnúry je vhodné použiť klasickú mäkkú s nosnosťou do 15lb. Dĺžku nadväzca volím skôr kratšiu než dlhšiu (do 20cm).
1.1 Technika(fyzikálna časť)
1.1.1 hrúbka silonu, šnúry, olová
Rybársky tlak
Ak sú kapry znovu a znovu ulovený na určitý typ koncovej udice alebo nástrahy, alebo dokonca na určitom mieste či v určitú dobu, môžu zmeniť svoje normálne potravné zvyky, aby sa tak vyhli neustálemu zasekávaniu. Začnú si spojovať vyššie uvedené s nebezpečenstvom - veľké množstvo rybárov, a tým i veľké množstvo natiahnutých vlascov vo vode, môže kapry úplne vystrašiť, tak isto aj časté prehadzovanie udíc. Kapor v takej situácii spravidla neprijíma potravu. Riešenie: "byť odlišný" - použiť inú montáž, inú nástrahu, chytať v inú dobu (noc), iný spôsob vnadenia.
Faktor zvyku
Kapor je tvor prispôsobivý, preto si časom zvykne i na hluk (cesty, železnice,…) a začne to brať ako bežnú súčasť svojho života. V určitých prípadoch si rušivé elementy môže začať spojovať i s možnosťou získania potravy! Konkrétne hluk, ktorý spôsobujú kúpajúci sa ľudia alebo prechádzajúce lode - v oboch prípadoch dôjde k zvíreniu dna, a tým teda k odkrytiu nových potravných zdrojov.
Vlastná charakteristika daného kapra
Tvar jeho tlamy, veľkosť hlavy, tvar tela, apod. - i kapry majú svoje vlastné individuálne charakteristiky. Nie všetci kapry prijímajú potravu v ideálnych potravných podmienkach a nie všetci kapry prestávajú prijímať potravu pri zlých potravných podmienkach. Určite ste sa už niekedy ocitli v situácii, že vám z vašich osvedčených háčikov na inom revíri, než kde obvykle chytáte, zrazu padajú ryby. Tak aj určité revíry majú svoje špecifiká v odlišnosti záberov (niekde je len píp, inde jazda,…) je to samozrejme dané i rybárskym tlakom na daný revír.
Olová
Ploché, oválne, gripy, excentre, priebežné, helirig olovo, bomby, gule, rôzne štvorhrany, dunlopy, trilobity... Osobne tvar a váhu olova prispôsobujem vode, na ktorej chytám. Pri bahnitých dnách je to v podstate jedno, len aby splynulo s prostredím, v ktorom sa nachádza. Pri rôznych štrkových laviciach a reliéfnych nerovnostiach použijem olovo buď s dierou v telese olova (grippa) alebo tvary, ktoré pri vyťahovaní kladú malý odpor (trilobit, hruška). Pri love, kedy nahadzujem, je potrebné zvoliť olovo tak, aby dĺžka hodu bola čo najdlhšia. Tam volím buď hrušku alebo olová s aerodynamickým tvarom, ktoré pri lete kladú čo najmenší odpor vzduchu.
Šnúry
Podľa môjho názoru téma, ktorá by bola nie na jeden článok, ale dovolím si tvrdiť, že i na pár kníh. Šnúry na nadväzce používam okolo 25lbs (cca 11kg), či už stužené, veľmi jemné, hrubé hardmono a fluorocarbonové. Správny výber z jednotlivých druhov by som prispôsobil ročnému obdobiu lovu a nástrahe. Dĺžka šnúry na koncovom nadväzci je závislá od lokality a opatrnosti kaprov v nej. Stalo sa mi, že i na jednej vode raz lepšie zachytali šnúry o dĺžke cez 25cm, inokedy postačili sotva 15cm dlhé.
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje dĺžku nadväzca, je aj veľkosť použitého boilies, či inej nástrahy. Kapor tým že potravu nasáva môže regulovať silu podtlaku alebo chcete nasávanie podľa veľkosti a hmotnosti potravy. Naša nástraha bude sotva prvá z návnad, s ktorými sa kapor stretá a preto už vie, na akú vzdialenosť sa musí ku guličke priblížiť, aby ju mohol nasať. Preto vnadíme a lovíme na boilies väčších priemerov(25mm), môže byť nadväzec aj kratší, lebo je aj kratšia vzdialenosť, na ktorú sa kapor priblíži k nástrahe, aby ju mohol nasať. U menších a tak zároveň ľahších nástrah by mal byť nadväzec dlhší. Pokiaľ by sme na malú nástrahu použili krátky nadväzec, mohlo by sa stať že sa kapor pokúsi tuto nástrahu nasať z potrebnej vzdialenosti, ale tá sa mu zastaví tesne pred pyskom a nemôže byť požitá. V zakalených a zabahnených vodách sa kapor spolieha skôr na svoj čuch. Pokiaľ lovíme na rieke, použijeme nadväzec až 50cm dlhý, keď by bol nadväzec príliš krátky, mohol by sa kapor dostať do kontaktu s kmeňovým vlascom a mohol by sa zneistiť Preto sa snažíme umiestniť na rieke svoju nástrahu ďalej od záťaže.
Silon
Výber silonu závisí len na vás. Ak chcete chytať väčšie ryby, určite by som zvolil hrubší silon, asi tak 0,30-0,35, ak menších kaprov tak okolo 0,22mm. Ja osobne chytám na silon 0,33mm a 7,5kg kapor mi nerobil žiadny problém, dokonca kamarát vytiahol na 0,28mm silon 12kg kapra, a to už bol pekný súboj, ale myslím si že aj väčší kapor by mu nerobil nejaký veľký problém.
Ďalej farba silonu. Podľa mňa aj farba silonu zohráva určitú rolu, aj keď väčšina rybárov hovorí že nie. Ideálne je keď je silon pre rybu neviditeľný, tým pádom máte veľkú šancu na ulovenie ryby. Rôzne farby svetla sa šíria v rôznych vlnových dĺžkach. Najdlhšiu vlnovú dĺžku má farba červená potom oranžová, žltá, zelená, modrá, fialovo modrá a fialová. Ako prvé sú pohlcované farby s čo najdlhšou vlnovou dĺžkou, čiže červená bude prenikať do hĺbky 4-6m, oranžová do 9-12, žltá do 18-20 a zelená a modrá sú viditeľné až do hĺbky pokiaľ svetlo dokáže prenikať, čo je okolo 200m. Čiže žltý silon nebude pre kapra viditeľný do 20m hĺbky ale už nižšie áno. Podľa mňa sú ideálne farby červená a zelená, pretože zelená splynie s prostredím (riasy, konáre, kalná voda) a červenám lebo bude neviditeľná ako prvá.
1.1.2 miesto
Hĺbka
Vo všeobecnosti sa traduje, že hlboké miesta sú na lov vhodné buď skoro na jar alebo naopak až na jeseň. Nesúhlasím, na jar ešte ako tak áno. Iné je to však na jeseň. Napríklad v jednej nemenovanej vodnej nádrži dosahujem na konci októbra a dokonca i v polovici novembra najlepšie výsledky na hrane koryta v hĺbke 120 cm. Mnohí sa stále držia faktu spomenutého v prvej vete tohto odstavca. Avšak nielen z mojich, ale i zo skúseností niekoľkých priateľov vyplýva presný opak. Tým najvýraznejším momentom pre toto tvrdenie je práve horúce leto. Ako príklad môžeme uviesť lov jedného z kamarátov na štrkovisku, kde stropná hĺbka dosahuje viac ako 25m. V celej vode sa nachádzajú iba dve lavice približne v hĺbke 12m. na prvý pohľad sa javili ako najideálnejšie miesta pre lov. Zábery z nich prišli vcelku skoro. Ibaže, keď ustali, bolo treba špekulovať. A tak jedna montáž putovala svažnicou do hĺbky 22m. Bláznivé? Iba od chvíle, keď z toho miesta prišla najväčšia ryba výpravy a to na pravé poludnie, v tom najhorúcejšom letnom pekle! Náhoda? V žiadnom prípade! Dôkazom toho bolo niekoľko ďalších nádherných rýb. Na hranách bol teplotný rozdiel až 11 ˚C, čo je v lete naozaj dosť. Mnohí zrejme pokrútite hlavou. Predstava, že máte po vode labzovať s člnom a púšťať každú chvíľu do vody teplomer, je pre mnohých asi extrémna. Túto situáciu však môžete vyriešiť napr. aj pomocou sonaru. Prístroje s teplotnou sondou dokážu spoľahlivo určiť teplotu vody v mieste, nad ktorým sa práve nachádzate. Nikdy neviete, kde natrafíte na spodný prúd alebo miesto, kde sa voda (možno vďaka terénnej nerovnosti) prehrieva menej, než po celej ostatnej ploche vody. V mnohých revíroch sa počas letných mesiacov stretávame s fenoménom „blúdenia kaprov pod hladinou“. Stretávam sa s názorom, že sa ryby vyhrievajú. Podľa mňa je to opäť omyl. Skoro na jar sa o túto teóriu môžeme oprieť. Ryba vtedy vychádza do prehriatejších častí vody aj preto, že tu o čosi skôr začína bujnieť život predstavujúci jej potravu. V lete je situácia v mnohých prípadoch iná. Tradičný názor, že ak kapry sliedia v blízkosti hladiny, tak neberú, je mylná. Dôkaz pre toto tvrdenie vám dá pozorovanie rýb. Takmer pri každej vode sa na brehoch nachádza porast, ktorý v určitej fáze dna vytvára na hladine tieň. Ak dokážete byť ticho a máte trpezlivosť, sadnite si niekam do ústrania a sledujte ryby. Z času na čas zoberú niečo z hladiny a to práve v zatienených miestach. A nástraha? V tomto prípade je skôr utópiou hovoriť o love na boilies. Umenie kaprára nespočíva iba v tom, že dokáže rybu svojich snov oklamať na čarovné guličky, ale oklamať ju vo všeobecnosti. V takomto prípade je priam ideálna patentka, kúsok pečiva alebo obyčajná mucha uložená na hladine. Aby som však neodbočoval. Priznám sa, aj ja docielim v tomto období väčšinu záberov a to najmä od väčších rýb v neskorých nočných hodinách. Avšak tomuto faktu neprikladám až taký význam z hľadiska teplôt. Vlastne, možno tak 40 %. Tých zvyšných 40 dávam za vinu ruchu, ktorý spôsobujú nielen rybári, ale najmä rekreanti svojím „citlivým prístupom k prírode“ a do ostatných dvadsiatich zaradujem fakty ako tlak atď. Samozrejme, hovorím o prípade, keď nemôžeme docieliť záber počas dňa. V horúcich dňoch sa v mnohých prípadoch stáva výhrou plavačka. Už neraz sa mi stalo, že som počas dna vyšiel so sonarom k svojim bójkam a našiel som pri nich stáť ryby iba 1-1,5m nad dnom. Lov na plávanú mi nevyšiel vždy, avšak bolo dosť situácií, keď sa podarilo.
INÉ
Porasty vodných rastlín
Porasty vodných rastlín sú ďalším životným prostredím, ktoré kapry milujú. Trávia tu hodiny pri zbieraní trpasličích slimákov zo spodku listov lekien či iných vodných rastlín. Za teplého počasia sa slnia uprostred trsov rastlín a sem tam si medzi nimi lenivo razia cestičky. Slniaci sa kapry nemajú väčšinou chuť na kŕmenie, iba občas prehltnú osamelú larvu hmyzu. Iné kŕmne zóny tvoria ústia potokov alebo drenáží, kde vysoko okysličená voda umožňuje bohatý výskyt prirodzenej potravy.
Vždy je lepšie predložiť kaprom nástrahu v oblasti, kde nachádzajú prirodzenú potravu.
Čas prijímania potravy
Obecne sa verí, že kapor zháňa potravu intenzívnejšie v noci. O tom či je to pravda by sa však dalo rozsiahle polemizovať. Snáď hlavným dôvodom k vytvoreniu tohto mýtu je to, že kaprové vody sú po tme menej rušené a odpadá veľa rušivých vplyvov. Kaprár je zvyčajne ospalý, a keď kapry necítia na brehu žiadny pohyb, dôvernejšie sa približujú do jeho dosahu. To vzbudzuje dojem, že kapor sa kŕmi aktívnejšie v noci. Iný chybný názor je to, že kapor zháňa potravu iba v určitej dobe behom dňa nebo noci a jenom v rovnakých miestach jazera. Keď už ste ale raz skočne ryby našli môžu byť chytený kdekoľvek. Je to viac otázkou správneho predloženia nástrahy, než čakania na rybu v tom samom čase a úseku, kde ste predtým mali úspech. Jediná perióda, kedy sa prejavuje časové zafixovanie prijímania potravy, je zimné obdobie. V studených, zimných podmienkach kapry nenamáhajú svoje svalstvo ustavičným pohybom hodinu za hodinou. Šetria si svoji energiu a kŕmia sa iba jednu hodinu z 24 hodín. Jedine v tomto období by mohlo byť možné nastaviť si budík na dobu, kedy má kapor chuť k jedlu.
Techniky a tipy:
1.základom je správny výber typu lokality v danom mesiaci a ročnom období. Základnými pomôckymi pri love kapra na určenie najvhodnejšieho miesta sú rybárske sonary, olovnice, prípadne dlhá tyčová bójka v plytších vodách.
Na jar ako prvé prichádzajú do úvahy plytké rybníky a priehrady. Tu možno úspešne loviť za určitých podmienok už po rozmrznutí. Optimálna doba pre lov je od konca apríla do konca mája. Záleží na úživnosti vody a aktuálnom stave. Od začiatku mája nastupujú hlbšie priehrady, štrkoviská a rieky. Tu je najoptimálnejšia doba na trofejné kusy od polovice mája do polovice júna. U všetkých uvedených typov záleží samozrejme na polohe a nadmorskej výške. Počas leta sú stále aktívne rieky, štrkoviská a hlbšie typy priehrad. Je to dané väčšou možnosťou rýb nájsť optimálne zóny s väčším podielom kyslíku a teplotou vody. Na plytkých typoch priehrad a rybníkoch je aktivita rýb závislá na zmenách počasia ( vietor, dážď ), čo zasa mierne ochladí a prekysličuje vodu. Za týchto podmienok tu môžeme zaznamenať úspechy.
Jeseň býva najobľúbenejším obdobím v roku čo sa týka lovu trofejných rýb. V túto ročnú dobu sú aktívne všetky uvedené lokality. Obsah kyslíku sa zvýšil a s postupujúcim ochladzovaním ryby inštinktívne prijímajú viac potravy. Toto ideálne obdobie trvá zhruba od septembra do konca novembra. Je však závislé na schopnosti jednotlivých typov vôd udržať čo najvyššiu teplotu vody až do neskorej jesene. Napríklad je možné nachytať pekných kaprov na niektorých veľkých priehradách aj v decembri. Teplota vody je v dolných partiách týchto priehrad stále ešte okolo desať stupňov Celzia.
2. výber lovnej zóny na vybranej lokalite
Od jari do jesene existuje určitá migrácia rýb a preferovanie určitých zón v danú dobu. Toto musíte zvážiť pri vašom výbere optimálnej časti lokality, kde chcete loviť. Je nutné vychádzať z toho, že ryby v jarnom období inštinktívne vyťahujú do horných partií priehrad, riek apod., alebo vyhľadávajú prehriate plytčiny s väčším množstvom prirodzenej potravy a úkrytov. Po trení sa väčšina veľkých exemplárov začne sťahovať do stredných a spodných častí priehrad a riek. Tu trávia najviac času po zvyšok sezóny. Na vodách s veľkým rybárskym tlakom potom trofejné kusy preferujú tzv. maximálne kľudné zóny. Je to prirodzený výber pohodlných a bezpečných miest s dostatkom prirodzenej potravy. Väčšina stredne a nižšie položených priehrad v ČR vykazuje prirodzenú úživnosť. Veľkí kapry tu nie sú tak závislí na prídelu kŕmenia od loviacich rybárov ako na súkromných vodách, to im umožňuje zachovať si určitú plachosť a ostražitosť. Doporučuje sa, pokúsiť sa na začiatku sezóny nájsť ryby v ťahu na správnom mieste v horných partiách priehrad a riek. Behom roku s nimi cestovať späť do stredných a dolných častí priehrad, riek. Na štrkoviskách je lokalizácia kaprov výrazne iná a riadi sa podľa miestnych zvyklostí kaprov. Niektoré prvky sú tu spoločné, ale je to naozaj dosť individuálna záležitosť. Na štrkoviskách na jar sa dá doporučiť vyhľadávať čo najkľudnejšie a najteplejšie partie ( kosy, lavice, pne). Behom sezóny, keď sa voda premieša, môžeme ryby nájsť úplne kdekoľvek, hlavne v blízkosti prirodzenej potravy a minimálneho tlaku rybárov. Pre všetky typy vôd, ale samozrejme platí, že je potrebné tráviť tu čo najviac času na to, aby mohol lovec lokalitu maximálne prečítať.
3. výber konkrétneho miesta, pokladanie montáží
Lovec by mal dokonale poznať podvodný terén v mieste, kde hodlá loviť. Je potrebné odhaliť tzv. kaprie cesty a prirodzené kŕmne miesta. Toto je jeden z kľúčových bodov, ktorý nesmieme v žiadnom prípade podceniť. Imaginárna hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká, niekedy to je 20cm rozdielu dna, alebo pár guličiek boilies naviac. Keď nezvládneme tento krok, tak nám nepomôže ani najkvalitnejšie boilies a kŕmenie na svete.
Vytipované miesto pred samotným lovom trochu predkŕmime, aby sme vytvorili určitý návyk na potravu a vzbudili dôveru u kŕmiacich sa kaprov. Je lepšie vytvoriť menšie kŕmne kampane s čo najkvalitnejším boilies. Je to zámer, pretože masívnejším kŕmením riskujem, že vzbudíme záujem u viacero menších rýb. Tým by sme si ulovenie trofejného kusu do istej miery skomplikovali, pretože opakovaným ulovením menších kaprov môžeme zbytočne veľkých kaprov vyplašiť. Niekedy zvolíme väčšiu kŕmnu kampaň, ale len za účelom vzbudenia záujmu viacerých rýb. Svoje montáže potom pokladáme v dostatočnej vzdialenosti od tohto miesta v smere nájazdu rýb. I keď sú na kŕmnom mieste zatiaľ menší kapry môžu sa veľký kapry pohybovať zvedavo v blízkosti tohto miesta. A keď potom nechytáme priamo tieto malé ryby, máme šancu o ulovenie trofejného kusu. Je to všetko otázka posúdenia danej situácie.
Na riekach je situácia trochu iná. Tu sa doporučuje viac kŕmenia, jednak partiklu a peliet viac proti prúdu, tak dávky veľmi tvrdého boilies. Vlastný lov potom smerujeme pod toto kŕmne miesto v smere prichádzajúcich rýb. Podľa spôsobu pokladania montáží potom môžeme ovplyvniť to, či chceme chytať viac menších rýb, alebo menej tých väčších. Pri love na rieke sa najviac osvedčujú hrany koryta s prúdiacou vodou. Tu býva viac záberov od väčších rýb ako na hranách s nánosom bahna. Vysvetlenie je pomerne ľahké, prúdivejšie hrany prinášajú viac potravy, sú viac okysličené a je tu väčšie zastúpenie prirodzenej potravy ( raky, mušle, slimáky a pod.).
Samotné predloženie nástrahy je jeden z ďalších veľmi dôležitých dielov celej skladačky. Zle predložená montáž vám dokáže výrazne eliminovať prípadný úspech. Najvhodnejšie sú čo najjednoduchšie zostavy s bočným olovom, alebo ešte lepšie s kameňom, tak aby montáž ležiaca na dne pôsobila čo najvierohodnejšie. Nadväzcový materiál a druh olova prispôsobujem typu a odtieňu dna. Je potešujúce, že i v tejto oblasti ide vývoj stále dopredu. Kapry sa tiež neustále učia, takže určité vylepšenie je vždy ku prospechu veci. Pri pokladaní montáží je tiež potrebné dávať pozor, aby prichádzajúce ryby neprišli do kontaktu so šokovou šnúrou, alebo silónom. Väčšie exempláre okamžite odplávajú a už sa nemusia na vaše miesto po dobu lovu vôbec vrátiť. Preto je dôležité všetko prispôsobiť terénu pod vodou. Či budete chytať do svahu a hrozí, že silon alebo šokovka budú visieť nad dnom, je dobré zostavu zaťažiť trebárs pomocou drobnej záťaže, ktorú si pustíme po kmeňovom vlasci pri zavážaní. Ďalšie pravidlo je , že pokladáme oba kaprové prúty tak, aby sa navzájom nerušili a zároveň mali rovnaké šance uloviť vášho vysnívaného kapra.
Chytáme kaprov okolo brehov
Prečo vlastne loviť kaprov blízko brehu? Pri brehu sa usádza potrava, často je tu členité dno a tiež je tu, čo si málo ľudí uvedomuje, menší rybársky tlak. Väčšina rybárov totiž nahadzuje svoje nástrahy čo najďalej od brehu v presvedčení, že čím väčšia vzdialenosť, tým väčšia ryba. To je však niekedy veľká chyba. Najmä na revíroch s nezaujímavým a plochým dnom je lov pri brehu tá najlepšia metóda k chyteniu veľkých kaprov. Nie každé miesto je samozrejme vhodné k využívaniu tejto taktiky lovu. Ťažko si zachytáme na mieste, kde sa okolo nás premávajú ostatní rybári, často okolo nás nahadzujú kŕmitka a podobne.
Je potrebné nájsť miesto, ktoré je ťažko prístupné a rybármi málo navštevované. Často to bývajú partie hojne zarastené vegetáciou, oblasti, kde sa často trhá alebo nepohodlne sedí. Ideálna je kombinácia všetkých týchto faktorov. Ako vždy, je dôležité si vybrané miesto zmapovať. Buď markerom, olovnicou alebo prešľapať a prehmatať v plavkách. Poslednú variantu používám najčastejšie a vlastne aj najradšej. Ideálne je, keď sa na lovnom mieste vyskytujú prekážky. Ryba sa tu cíti bezpečne a veľmi nerada tieto partie revíru opúšťa. Je nevyhnutné mať presne zmapované, kam ešte môžeme nahodiť a kde už po nahodení montáž odtrhneme. Montáže sa vždy snažíme dostať čo najviac do prekážok a tým pádom čo najbližšie vysnívaným kaprom. Pri tomto spôsobe lovu je obrovskou výhodou presnosť položenia nástrahy. Vo väčšine prípadov montáž pokladáme iba tzv. na dĺžku prútu. Presnosť položení musí byť úplne precízna – porovnateľná s presným zavážaním. Súboje s kaprami zaseknutými takto blízko brehu pred prekážkami sú skutočnými adrenalínovými zážitkami. Preto je nutné aby všetky časti udice spoľahlivo vydržali a boli nám oporou pri zdolávaní silných kaprov. Nutnosťou pre zdolanie veľkého kapra v takýchto podmienkach je veľmi pevný a ostrý háčik, pri voľbe ktorého neexistujú kompromisy. Potrebujeme háčik, ktorý nepraskne a neohne sa „ani keby ho ťahala lokomotíva“. Olovo volíme priebežné, hmotnosť podľa podmienok od 60 do 100 gramov. Nepoužívame olovenú šnúru, pretože sú to v takýchto situáciách zbytočné uzly na viac, ktoré by našu zostavu potenciálne zoslabili. A to si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť. Vlasec použijeme o sile 0,50mm. Dá sa použiť i pletená šnúra, ale nevydrží pri kontakte s prekážkou toľko, čo silný vlasec a na viac sa často „zarezáva“ do konárov a koreňov, čím sa znižuje naša šanca na úspešné zdolanie ryby. Dostávame sa k najdôležitejšiemu aspektu a tým je chovanie na brehu. Pri tomto spôsobe lovu rovno zabudnite na bivaky, dáždniky apod. Budete si musieť vystačiť s jedným malým kreslom a pláštenkou. Viac ako inokedy je tu totiž potreba kľud a dokonalé ticho. Nejde iba o hluk, ale i o rýchle pohyby, ukazovanie sa oproti oblohe apod. Toho všetkého sa musíme vyvarovať, inak je nemožné uspieť. Myslieť na to musíme už pri samotnej príprave k lovu, keď potrebujeme mať všetko potrebné pri ruke tak, aby sme sa nemuseli vôbec zdvíhať zo stoličky, prípadne zo zeme. Taký lov je síce skutočne nepohodlný, ale často až neuveriteľne účinný. Dôležitá je tiež voľba vhodného oblečenia. Používame nenápadné farby- zelená, hnedá prípadne kamufláž. Väčšinou je potrebné niekoľko dní dopredu vybrané miesto zakrmovať. Kŕmna dávka je samozrejme individuálna podľa zarybnenia a veľkosti revíru. Pokiaľ by sme to mali zovšeobecniť, na menších vodách (cca do 5ha) vnadíme iba niekoľko málo guličiek každý deň. Na vodách strednej veľkosti (cca 10-20ha) niekoľko desiatok guličiek denne. Na rozľahlejších vodných plochách sa nebojíme vnadiť i niekoľko stoviek guličiek denne. Podľa skúseností pokiaľ ryba neberie, nemá cenu pri vody byť dlhšiu dobu. A naopak, pokiaľ berie, zachytáme si kráľovsky i počas pár hodín. To je dôsledok predchádzajúceho vnadenia a toho, že ryba už prijala naše návnady ako zdroj potravy a pravidelne sa k nemu vracia, čoho bez predchádzajúceho kŕmenia nedosiahneme.
Ďalšou zvláštnosťou, ktorá k tomuto lovu patrí, je používanie zadných olov, tzv. backleadov. Bez nich si chytanie na krátku vzdialenosť nedokážem predstaviť. Opatrný kapor pripláva na niekoľko dní prikrmované miesto, na ktorom už má dôveru a bez obáv sa kŕmi. Zrazu sa ale na onom mieste vo vode ťahá niečo, s čím má špatné skúsenosti - vlasec. Ryba samozrejme začne byť nedôverčivá a buď prestane prijímať potravu úplne a alebo maximálne opatrne. Preto je vhodné vlasec položiť na dno, aby ryby neplašil. K tomuto účelu sú backleady nepostrádateľné. Pokiaľ ich však neradi používate, je tu ešte alternatíva. Tou je chytanie s povoleným vlascom. Spočíva v tom, že nepoužívame swinger. Vlasec po nahodení vôbec nenapneme, len ho necháme klesnúť na dno. Zábery detekujeme pozorovaním vlasca, či sa napína či ešte viac povoľuje.
K otázke vhodného boilies. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa výber nebude líšiť od normálneho lovu, ale opak je pravdou. Musíme sa pokúsiť nájsť čo najviac selektívne boilies, pretože pokiaľ by sme každých 10 minút vyťahovali z vody násadového kapra veľká ryba sa na plytkej vode pobrežných partií vyplaší a máme po nádejach. Preto použijeme veľké vysušené gule na základoch z rybích múčok, do ktorých sa pridávajú selektujúce prísady ako čierne korenie alebo Robin Red apod. Nepridávame žiadnu esenciu, iba tekutú potravu a olej.
Po zábere, ktorý býva neuveriteľne razantný, sa pripravte na súboj, aký len tak nezažijete. Brzdu dotiahnutú naplno nesmiete v žiadnom prípade povoliť. Budete mať pocit, že vám i 50cm kaprík vytrhne prút z ruky. Musíte iba zaseknúť a držať prút. Ryba sa musí unaviť sama. Až keď pocítite, že ryba slabne, môžete začať „pumpovať“ prútom. Stále však musíte byť pripravený na neskutočne silné výpady. Tak a ryba je v podberáku. Že je to lepší pocit, než ju zdolať vyčerpanou z veľkej vzdialenosti? Lov kaprov pod nohami je tá pravá záležitosť pre priaznivcov adrenalínových športov.
Lov na stenách a laviciach
Používam kmeňový vlasec 0,35mm, na ktorý naviažem vlasec o priemere 0,60 až 0,70mm a dĺžky 30 až 50 metrov podľa vzdialenosti steny od brehu a toho ako rýchlo sa dokážem dostať do lode.
Pokiaľ chytám za stenou alebo svahu prípadne päty naviažem cca 1,2m olovenky, záves na gumičku do ktorej dám kameň. Olovo používam minimálne, majú tendenciu zostať visieť medzi kameňmi a tým hrozí minimálne strata olova väčšinou však i kapra, ktorý prereže montáž ako nič. Pokiaľ chytám na svahu pred stenou alebo priamo na vrcholu steny olovenku nepoužívam. Moc nevydrží, pokiaľ s ňou kapor ide cez vrchol steny plného mušlí a to sa stáva v drvivej väčšine prípadov, potom dochádza k prerezaniu. V tomto prípade naviažem záves s obratlíkom priamo na hrubý vlasec a nad záves pre gumičku umiestnim 2-3 sedmi gramové torpilky, ktoré zaistím zarážkovým uzlom cca 50-70 cm od seba. Vlasec s torpilkami kopíruje dno (svah steny) a vďaka ich menšej váhe sa nestáva príliš často, aby zostali visieť medzi kameňmi. Nadväzcové šnúry je nutné používať čo najodolnejšie. Háčiky je vhodné používať kvalitné a ostré ako vždy a všade, že sa tu háčiky veľmi tupia je asi každému jasné. Mojím častým pomocníkom je pilník, ktorý často použijem i na nové háčiky pokiaľ sa mi nezdajú dosť ostré.
Pokiaľ chytám za stenou je to jediný prípad, kedy zdvíham špičky prútov hore, aby sa vlasce čo najmenej otierali o mušle. Rád chytám priamo na stene a vo svahu pred stenou. Pri tomto chytaní vyskladám vlasec torpilkami a závesnými olovkami, aby čo najlepšie kopíroval dno (špičky prútov smerujú k vode).
Lov na bahnitom dne
Na revíri s bahnitým dnom sa snažím ako každý iný nájsť tvrdé miesto aspoň pre jednu montáž. Pokiaľ také miesto nenájdem alebo sú tieto miesta veľmi prechytávané a všeobecne známe, hľadám na dne akúkoľvek zmenu, niekedy iba 10 centimetrov (utopený konár, kameň, priehlbinu na dne atd.). Pokiaľ také miesto predsa len nenájdem, skúšam chytať na rôznych hĺbkach a vzdialenostiach od brehu pokiaľ nedosiahnem prvé zábery. Bahno rozdeľujem podľa seba na dva typy: živé, ktoré takmer nesmrdí alebo len minimálne a mŕtve, ktoré smrdí priam odporne. Smradľavému sa snažím, pokiaľ je to možné, vyhnúť veľkým oblúkom. Typ bahna sa dá zistiť buďto systémom pokus omyl, to je pokiaľ boilies po vytiahnutí z vody príliš smrdí, zmením miesto s montáží o cca 2 až 3 metre a to mením, pokiaľ nenájdem miesto, ktoré sa mi zdá najlepšie. Ďalšou možnosťou je zobrať vzorku bahna a očuchať. Bahno sa dá nabrať mnohými spôsobmi napr. preťaženou kŕmnou raketou, kedy do špičky pripevním olovo a v polovici rakety vyvŕtam malé dierky. Raketu po nahodení pomaly potiahnem miestom, kde chcem loviť, tým naberiem trochu bahna. Pokiaľ v mieste lovu nie je príliš veľká hĺbka a mám zo sebou čln, je najvhodnejšie použiť teleskopickú tyč (napr. starý silnejší teleskop bez očiek). Do tyče každého dielu sa musí vyvŕtať dierka, aby mohla vytiecť voda pri zdvíhaní, inak by stĺpec vody vyrazil bahnitú zátku. Tyč zapichnem do dna a pomaly zdvíham tak, aby stíhala vytekať voda a zároveň zasunujem diely teleskopu (skladám do seba). Po vytiahnutí z vody bahno vyklepem alebo drievkom vystrčím, očuchám a rozhodnem sa, či dané miesto vyhovuje a tak postupujem, pokiaľ nenájdem vhodné miesto pre montáž.
Moje montáž na bahno sa skladá zo šokovky (pokiaľ hádžem ďaleko) 1,5metra olovenky, nad ktorú umiestnim jednu torpilku cca 30 až 50 cm, ďalej záves pre bočné olovo, ktoré je pokiaľ možno plochého tvaru, aby nezapadlo príliš hlboko do bahna. Nadväzcové šnúry používam prevažne mäkké o dĺžke min. 30 cm, na ktorú dám po 10cm brok alebo plastické olovo. Montáž nahodím alebo položím pri zavážaní na dno a popotiahnem, aby som narovnal nadväzec a zároveň zakalil dno a tým zamaskoval montáž. Došponujem vlasec a po chvíli povolím, aby nešiel stĺpcom, v prípade potreby nasadím predšpičkové olovko. Háčiky používam čo najľahšie alebo ich nadľahčím plávajúcim tmelom, častejšie nalepím kúsok korku k oblúčiku háčiku.
Lov v trávach
Pri love na zarastených vodách je obrovská výhoda, že vo väčšine týchto vôd je vďaka rastlinám čistá voda s veľkou priehľadnosťou. Miesta pre položenie montáží si tak môžeme vybrať pomocou polarizačných okuliarov, v medzerách medzi rastlinami poznáme, ktoré miesta ryby navštevujú a ktoré nie. Navštevovaná miesta nemajú na kameňoch, listoch rastlín, vetvičkách atd. usadený kal v podobe často slabej vrstvičky kalu. Často bývajú na týchto miestach úlomky mušlí, ktoré kapry nestrávia a výdu z nich von. Miesta vyberám malé ohraničené porastom tráv, čisté bez kalu na dne. Veľké rozľahlé miesta bez porastov kapry príliš často nenavštevujú a sú na nich omnoho opatrnejší (necíti sa bezpečne). Na krajoch týchto plôch chytám tesne pri trávach a snažím sa montáž položiť aspoň kúsok do vnútra okraja porastu. Otvoreným prázdnym plochám sa vyhýbam, iba v noci skúšam nejaké zaujímavé miesto napr. pri potopenom strome, kameňoch na dne atd.
Lovné miesta sa snažím mať čo najďalej od seba, v rámci možností minimálne 30 metrov, čím viac tým lepšie, aby som si ich navzájom plašil pri zavážaní a zdolávaní čo najmenej. Pokiaľ do 24 hodín nedostanem záber a je z čoho vyberať, miesto pre montáže zmením. V týchto čistých vodách väčšinou nechytám v hĺbkach kam už nevidím, 1 až 4metre je dostatočná hĺbka pre lov. Tam, kde čistá voda nie je nezostáva nič iného, než s olovničkou preklepávať dno.
Niekedy sa montáž zasekne háčikom do tráv. Čiastočne sa to dá riešiť PVA hrudkami, PVA sáčikom alebo punčochou, ale istotu nikdy nemáme. Ja PVA výrobky na stojatých vodách používam len v krajnom prípade, nepáči sa mi ich chemický signál, ktorý sa ich rozpustením uvoľňuje do vody okolo návnady. Mnoho kaprárov mi bude najskôr oponovať, že PVA kapry neodradí, ale ja z neho na stojatých vodách nemám dobrý pocit. Radšej strávim tri hodiny na vode, než špatne umiestiť montáže, všetka ostatná snaha i vynaložený čas by prišiel na vnivoč. Nájdené miesto si označím malou H bójkou, ktorú umiestnim za lovné miesto do najhustejších tráv, aby bola čo najmenej nápadná. Do tráv dávam na navijak cievku s pletenou šnúrou, je síce viac nápadná než vlasec, ale má celý rad predností (záber z väčšej diaľky poznám skôr než kapor prejde ďaleko do tráv, dobre reže vodné rastliny čo vlasec nedokáže). Na pletenku naviažem 1,5 metra olovenky a používam inline olovká od 120 až po 220 gramov alebo kameň na gumičke namiesto olova podľa vzdialenosti a podmienok revíru. Nadväzcový materiál musí byt pevný, aby vydrží silové zdolávanie balíku trávy a nakoniec i kapra. Háčiky sú lepšie zo silnejšieho drótu, aby vydržali nápor a nevyrezali sa.
Celou montáž vyskladám na dno, aby neviedla nad dnom a nebola v stĺpci ako päsť na oko. Špičku prútu ponorím až na dno a dá sa povedať jemne pichám do dna po cca 3metroch nasadím olovko s krúžkom a spustím po šnúre na dno. Po ďalších 2 až 3metroch nasadím ešte jedno, šnúra sa nemá moc šponovať, aby sa olovká neposunuli k sebe. Na brehu nasadím backlead (pred špičkové olovko), spustím pred špičku a zľahka povolím šnúru. Celú montáž sa snažím mať čo najmenej nápadnú.
1.1.3 kŕmenie, návnady
Veľkosť boilies
Je dlho známe, že sa kapry po nejakej dobe veľmi dobre učia zo svojich skúseností z háčikom. Potom je teda dobré pristúpiť k úplne inej taktike lovu, ako sa na danom revíri už dlho používa. Tým môže byť napríklad iná montáž - priebežná (dôveryhodná) alebo naopak s fixovaným olovom proti pohybu (montáž úniková). Ďalej sa ponúka zmena používaných nadväzcových materiálov. Kde sa prevažne loví s pletenkami, určite stojí za to, vyskúšať nadväzec tuhého monofilného vlascu (fluorocarbonu) a naopak. Je samozrejme viac možností, ako svoju taktiku zefektívniť, keď zábery na lokalite po dlhšej dobe ustávajú a kapry sú k nástrahám inertné. Jednou z možností je aj rapídna zmena veľkosti používaných nástrah – boiliesov- pri častom chytaní na guličky priemeru 16-18 mm zvýšiť ich veľkosť až na 30-35mm.
Opačne – zo zmenou veľkosti z 20-25 v chladných vodách sa môže situácia so zlepšením počtu záberov opakovať.
Na záver by som rád uviedol také stručné vodítko vo voľbe veľkosti nástrah aspoň na rôzne ročné obdobia. Ako som už povedal, vždy záleží na vode, v ktorej mienite loviť a na daných situáciách, ktoré treba vystihnúť. Je to veľmi individuálne, ale malo by to znieť asi takto: Jarné boilies by nemalo byť príliš veľké (maximálny priemer sa uvádza od 12 do 16 mm). Neskorá jar (máj - jún) býva obdobím lovu na boilies. S otepľovaním vody a rozvojom prirodzenej potravy dochádza k výraznému nárastu aktivity kaprov. Zvyšujeme veľkosť boilies až na priemery 18 - 20 mm. V lete sa nemusíme až tak báť veľkosti nástrahy. Guličky o priemeroch 20 - 35 mm nebývajú pre veľké kapry žiadnym problémom. No veľkosti okolo 30 mm volím iba v takom prípade, že sa v revíri vyskytuje veľa malých kaprov alebo pleskáče, ktoré by mi lov trofejných rýb znepríjemňovali.
Jeseň je obdobím, keď sú kapry vo vrcholnej kondícii. Stále vyhľadávajú dostatočné zásoby energie na prečkanie zimy. Veľkosti nástrah ponechávame podobné ako v lete (okolo 20 - 25 mm), ale v neskorej jeseni priemery znižujem až pod 18 mm. V zimnom období platí takmer to isté, čo som uviedol k nastávajúcom skorom jarnom alebo neskorom jesennom love. S poklesom teploty stále viac znižujeme veľkosť nástrah (boilies) na priemery okolo 5 až do max 12 mm.
Jarné boilies
Najlepšie esencie pre jarný lov sú ovocné príchute, ako sú napríklad jahoda, malina, lesná malina, slivka, banán, tuti-fruti. Výborné sú citrusové príchute – napr. pomaranč. Ďalšie neprekonateľné sú kokos, med, scopex, pistácie, vanilka, karamel, perník, anýz a smotana.
Základová zmes jarného boilies: Pri prvých jarných lovoch používam predovšetkým boilies na mliečnom základe. Kapry ho dokážu vycítiť a rozpoznať na veľké vzdialenosti, jedná sa predovšetkým o mliečnu bielkovinu kazeín alebo rôzne náhrady mlieka ako je sunar alebo feminar,
Štruktúra boilies: Aby z vášho boilies unikali do vody rôzne dráždidlá, arómy a esencie je dobré urobiť vaším návnadám hrubšiu štruktúru. Ak budete vaše boilies vyrábať z jemne namletých múk a zmesí bude len ťažko do vody unikať dostatočné množstvo lákadiel pre vydráždenie kapra a jeho zmyslov. Ak vložíte do zmesi niektoré hrubo pomleté komponenty získate dobrú štruktúru pre lepšie uvoľňovanie lákadiel.
Veľkosť boilies alebo priemer. Kapry sú na jar veľmi opatrní, ale tiež veľmi leniví. Nezoberú vám väčšiu nástrahu než je gulička hrášku. Preto buďte opatrní a vyberte alebo si vyrobte menšiu veľkosť. Ja a moji kamaráti používame boilies výhradne do priemeru 16milimetrov, najčastejšie 14mm ale i 8mm. Mojou neprekonateľnou kombináciou sú dve osmičky jahoda-smotana, alebo scopex –vanilka.
Dôvera v ponúkanú potravu
Vzbudiť u kapra pocit, že predkladaná návnada (nástraha) je pre neho "to pravé orechové" - atraktívna (chutná, voňavá) a hlavne bezpečná. Potom sa zvyšuje šanca na ulovenie, pretože kapor má k danej potrave dôveru a zbiera ju tak menej ostražito. Tak isto musí i rybár veriť v to, čo ponúka.
1.2 Správanie kapra (chemická časť)
1.2.1 počasie a vplyvy prírody
Tepelné žiarenie je kľúčom ku všetkému životu, teda aj k životu kaprov, pretože ovláda životný cyklus každého jazera, rieky, teplotu vody, množstvo kyslíka v nej rozpusteného a množstvo svetla, ktoré ním preniká. Ďalšie faktory ako sú vietor, dášť a tlak vzduchu majú tiež významný vplyv na chovanie kaprov.
Vietor
Vietor má tri hlavné činky: napomáha okysličovaniu vody a tým k vytváraniu priaznivého prostredia pre život kaprov. Kapor je síce schopný prežiť i pri veľmi nízkych hodnotách vo vode rozpusteného kyslíka, ale v dobre prekysličenej vode výrazne lepšie s tým pádom prijíma viac potravy rýchlejšie rastie. Južný a západný vietor býva teda priaznivejší (ak je vietor teplejší než voda, platí to dvojnásobne, veľké plus v zime!), to však neznamená, že severné a východné vetry sú nepriaznivé. Najmä v lete ochladzujú a okysličujú vodu, čím podporujú potravnú aktivitu rýb. Vietor tiež napomáha koncentrácii potravy v náveterných (tam kam vietor fúka) stranách jazier (nafúka tam zooplankton a fytoplankton) a ešte k tomu spôsobuje podvodné prúdenie, čím naruší spodnú časť jazera a odkryje nové zdroje potravy. Dôjde k zakaleniu dna, a to majú kapry skutočne radi. Ak existuje prevládajúci smer vetra na danej lokalite, je pravdepodobné, že náveterná strana bude bohatšia na prirodzenú potravu. Termoklimatický efekt sa týka jazier hlbších než cca 10m. Slnko nie je schopné prehriať celý stĺpec vody, existuje tu oblasť dramatické zmeny teploty (= termoklíma) niekde medzi 5 - 10m hĺbky. Studenšia voda je hustejšia než voda teplejšia, preto sa drží pri dne. Vrchné vrstvy dokážu vstrebávať kyslík z povrchu vody, ale studenšie vrstvy to nedokážu a sú teda na kyslík omnoho chudobnejšie. Následkom tohto efektu je výskyt veľmi malého množstva prirodzenej potravy v hĺbkach väčších než 10 m. Keď vanie vietor, narušuje to rovnováhu termoklimatu a voda v záveternom (odkiaľ vietor fúka) konci jazera je pomiešaná, čím umožňuje, aby kyslík prenikal i do nižších vrstiev vody. Čerstvé potravné zložky môžu byt umiestnené práve v tejto oblasti. A tak, keď vanie nový vietor na hlbokom jazere, zvážte, kde sa dostať po vetre do záveterného konca tejto vody, pretože to môže byť miesto, kde sa kapry za týchto poveternostných podmienok pravdepodobne budú zdržiavať.
Tlak vzduchu
Ovplyvňuje množstvo kyslíka, ktoré je voda schopná vstrebať z atmosféry prostredníctvom povrchu jazera. Čím vyšší je tlak, tím viac kyslíka je možné vstrebať a naopak. Test - lastovičky lietajú vysoko - hmyz, ktorým sa živia, je nesený vzhľadom k vysokému tlaku (sparné a kľudné dni) vzduchom. Tlak vzduchu tiež ovplyvňuje plyny, ktoré sú obsiahnuté v plynovom mechúri kapra - pokiaľ sa tlak zvýši, čiastočky plynu sú priťahované bližšie k sebe a tým pôsobia ako vnútorný kompresor, ktorý tlačí na plynový mechúr - to spôsobí nezáujem ryby - napr. Horúce letné počasie - kapor sa pohybuje len veľmi pomaly a takmer neprijíma potravu. Pozitívne teda pôsobí predovšetkým klesajúci tlak alebo i dlhodobo nízky tlak (dostatok kyslíka, čerenie hladiny, nižšia úroveň osvetlenia), naopak na kolísanie tlaku hore a dole alebo na dlhodobo vysoký tlak väčšinou ryby reagujú negatívne. Účinky búrky - pred búrkou je dusno (tlak sa hromadí a stúpa) - cítime nedostatok kyslíka. Ten istý nedostatok, a snáď ešte hlbší, pociťujú i ryby - po začiatku búrky sa začnú cítiť lepšie (niečo ako účinky tabletky na zlé trávenie). Voda sa ochladí dažďovými kvapkami, ktoré zároveň do vody prinášajú kyslík a hostina sa môže začať. Nemusí to však byť pravda, pokiaľ po búrke nasleduje dlhšie trvajúce ochladenie (ryby sú apatické cca. 3 nasledujúce dni).
Prúdenie vody
Táto kapitola sa týka predovšetkým lovu na riekach, ktoré sú omnoho viac než vetrom ovplyvňované prúdením vody. Ak sa zvyšuje prúdenie vody po daždi zvyšuje sa spravidla i potravná aktivita rýb. Pokiaľ bol predtým na rieke dlhšiu dobu nižší prietok vody, máte veľkú nádej na úspech (podobne to platí i na stojatých vodách - zvyšujúca sa hladina). Dobré - ustálený mierne zvýšený stav vody, pozvoľna stúpajúca hladina, ak voda klesá a zároveň dochádza k prečisťovaniu a zákal je už len minimálny, je dobrá šanca na chytenie peknej ryby. Zle - nízky stav vody, neustále kolísanie hladiny.
Vplyv mesiaca
Mesiac je spolu so slnkom jednou z hnacích síl všetkého živého na tejto planéte. Pokiaľ teda ovplyvňuje napr. príliv a odliv, rast húb a veľa iných procesov v prírode, tak by mohol mať vplyv i na ryby. To, že o vplyve mesiaca na branie rýb vieme zatiaľ len málo, neznamená, že neexistuje. Nejaká súvislosť tu iste bude. Ale aká? Je možné, že sa jedná o podporný faktor, ktorý pozitívne pôsobí v kombinácii s inými vplyvmi (vietor, tlak) alebo je to naopak hlavný faktor a tie ostatné sú iba podporné. Je to zatiaľ jedna veľká neznáma. Niektorí rybári sú ochotní odprisahať, že spln má úplne zásadný vplyv na branie rýb ale určite by sa dalo o tom polemizovať.
Intenzita svetla
Znova diskutabilný faktor. Kapria potravná aktivita je zrejme vyššia pri nižšej úrovni osvetlenia. To môže byť spôsobené napr. dennou dobou (svitanie, súmrak, noc), aktuálnym počasím (oblačno) alebo zakalením vody. Ako si ale vysvetliť, na mnohých revíroch úplne bežnú vec, záber na poludnie?
1.2.2 ročné obdobie
Ročné obdobia
Kapra môžeme uloviť po celý rok. V dobe, keď voda dosiahne 8 stupňov, začínajú kapry vyhľadávať pobrežné oblasti s teplejšou vodou a začínajú zvyšovať svoju aktivitu. Počas chladnej jesene a v zime sú zábery kapra skôr ojedinelé. Čím viac sa od novembra voda ochladzuje, tým viac sa kapry sťahujú do hĺbok. Kapor obyčajný začne najviac brať, keď je voda v rozmedzí 10-15 stupňov. To je zlaté obdobie pre lov kapra. Priaznivé činitele pre lov kapra: veterné počasie, mierne stúpajúca a zakalená voda, klesajúci barometrický tlak. Ak vanie silnejší vietor, smerom k nám, nebojte sa chytať pri brehu. Na jar hľadáme kapra na plytčinách, pri brehu a chytáme po celý deň.
V lete skoro ráno a navečer po západe slnka hľadáme kapra v hĺbkach 2-5mNa jeseň znova po celý deň. Čím chladnejšie tým hlbšie. Na začiatku jesene ešte v pobrežných oblastiach. V zime najlepšie okolo obeda. V tichších oblastiach a väčších hĺbkach.
Jar - kapor je po zime vysilený, vo vode je relatívne málo prirodzenej potravy, snaží sa naberať silu k "milostným hrádkam" - s otepľujúcou sa vodou vzrastá jeho potravná aktivita, pretože sa vo vode vyskytuje čím ďalej tým viac prirodzenej potravy. Obdobie pred a najmä po trení býva veľmi úspešné - chce to len trafiť tu správnu dobu. V neskorú jar znepríjemňujú chytanie kvety topoľov a iných stromov (vata, ktorá sa lepí na vlasec). V tomto období ryby spravidla príliš neberú, neznamená to však, že kapra nemožno uloviť!
Leto – veľa prirodzenej potravy, vrchol kaprej aktivity. Pri dlhšie trvajúcich horúčavách klesá obsah kyslíka vo vode (teplota vody > 25°C) a kapor sa stáva lenivým a apatickým voči potrave. Dobrá šanca na ulovenie je v noci alebo skoro ráno a ďalej potom v prúdivejších častiach riek, pod perejami a pri zmene počasia (dážď, vietor, ochladenie) - viac kyslíku.
Jeseň - klesá množstvo prirodzenej potravy, kapry začínajú zháňať potravu, aby si urobili dostatočnú tukovú zásobu k prežitiu zimy. Zrejme najlepšia doba k uloveniu trofejného kusu.
Zima - pri teplote menej ako 10°C sa ryby sťahujú do hlbších miest a do prekážok, kde hodlajú prezimovať. Potravná aktivita klesá so znižujúcou sa teplotou vody. Kapor prijíma potravu len ojedinele (i jednou za niekoľko dní) a spravidla veľmi opatrne, neplytvá energiou pri hľadaní potravy (častejšie čaká, čo mu voda prinesie). Stačí mu málo k nasýteniu (produkcia tráviacich enzýmov v čreve je závislá na teplote vody). Stále je však šanca na ulovenie kapra, najmä pri náhlom oteplení, ktoré spôsobí zakalenie a zdvihnutie hladiny riek - prší a fúka teplejší vietor (väčšinou od juhu, juhozápadu). Chce to byť iba včas na správnom mieste mať nutnú dávku šťastia. Zlé sú jasné mrazivé dni a noci.
Leto
Z mojich skúseností vyplýva, že to naj... obdobie sa pohybuje v lete niekde na rozhraní 18 až 22 ˚C.
Pri výbere lovného miesta v letných mesiacoch je dobré okrem iného (ideálna hrana, nánosy na dne a pod.), pozerať aj na niektoré ďalšie ukazovatele, ktoré v konečnom dôsledku môžu výraznou mierou prispieť k vážnemu úspechu. Pri mojich vychádzkach za kaprami sa v najhorúcejších dňoch stáva doslova favoritným miestom koryto v tekajúceho potoka do nádrže. Nie však na opačnom konci nádrže, ale naopak v blízkosti vtoku. Prečo? Dôvod je asi jasný okamžite. Voda v potoku je vždy o čosi chladnejšia ako v nádrži, čo v končenom dôsledku znamená množstvo prepotrebného kyslíka. A tým sa plynule dostávam k celému jadru veci. Pri vysokej teplote vody dochádza k bujneniu vegetácie, ktorá z vody odoberá podstatnú časť kyslíka
Lov kapra v zime.
Staré povery o tom, že v zimnom období nemožno kaprov uloviť, sú už dávno prekonané.
V decembri teplota vody rýchlo klesá a vtedy sa kaprárenie stáva kritické.
Ako kapor prijíma potravu v zime
Náhly pokles teploty núti kapra aby zmenil svoje chovanie pri prijímaní potravy. Okamžite po poklese teploty kapry prestanú prijímať potravu. Trvá to ale iba krátku dobu. Ako náhle sa teplota vody vyrovná, kapry začnú znova pravidelný kŕmny cyklus. Rozdiel je ale v tom, že na väčšine vôd budú prijímať potravu pravdepodobne len raz alebo dvakrát behom 24 hodín. Obdobie kŕmenia trvá niekedy menej než jednu hodinu. Na niektorých vodách si takmer môžete nastaviť budík, zatiaľ čo na iných je kŕmenie viac menej náhodné a nepredvídateľné.
Ideálna teplota vody nie je v zime žiadna. Najnižšia teplota, kedy sa dá kapor loviť je 0°C. Potom voda zamrzne a nedá sa ďalej chytať. V teplotách ktoré sa vyskytujú v zime -2°- 5°C je lov prakticky rovnaký.
Dobré miesta v zime
Zimné dobré miesta sú často rovnaké ako v lete, aj keď môžeme vyhľadávať úseky, v ktorých sú zreteľné rozdiely v hĺbke. Napríklad hlbšie prieplavy medzi lavicami, ktoré stúpajú prudko k hladine a podobne. Jedným z dôvodov takéhoto hľadania je, že po niekoľkých zimných slnečných dňoch sa voda na povrchu lavíc mierne ohreje a láka kaprov von z hĺbky. Po miernom ohriatí vody sa aj patentky a iné prírodné druhy potravy stanú aktívnejšími.
Hovorí sa, že najhlbšie vody v jazere dávajú najväčšiu šancu k uloveniu ryby v zime.
Kapry milujú kryt nad hlavou. Budú ich preto i v zime lákať stromy spadnuté do vody a ovisajúce krovie.
Výber zimných nástrah
Je prirodzené, že všetky letné nástrahy nemožno použiť. Návnady, ktoré závisia na prírodných olejoch, ako orechy a podobne sa stávajú málo efektívnymi. S poklesom teploty sa tieto oleje stávajú málo rozpustnými a preto ich atraktívnosť klesá. Zo všetkých drobných hromadných nástrah si v tomto trpkom čase zachováva vysokú účinnosť kukurica. Boilies zostávajú i v zime výbornou nástrahou, ale vyvarujte sa zmesí, ktoré majú základ v olejových prímesiach. Medzi lepšie a účinnejšie patria sladšie príchute ako sú jahody, javorový sirup, čučoriedky. V zime tiež možno používať k zvýrazneniu atraktívnosti koncentrované sladidlá.
K dispozícii sú špeciálne boilies na zimné obdobie.
Vnadíme striedmo
Keď ste sa rozhodli pre určitý druh zimnej nástrahy, vyvarujte sa bohatého kŕmenia, pretože môžete rybu ľahko prekŕmiť. Na kratších výletoch za potravou prijme jeden kapor medzi 10-20 boilies. Ak ponúknete len o pár guličiek viac, vaša nádej sa znižuje. Kde je to možné, vyplatí sa denne navnadiť miesto malým množstvom návnady a navyknúť kapra aby ju pravidelne prijímal. Keď budete skúšať miesto toho sypať jeden krát týždenne veľké množstvo návnady, zistíte že 90% z nej po niekoľkých dňoch leží na dne nedotknuté. Pravdepodobne sa začne kaziť a bude kapra odrádzať. Postačí nám naozaj 5-6 guličiek hodených k našej nástrahe. Celý trik spočíva v jednoduchosti. Vytipujte si kŕmne miesto a zostaňte mu verní. Keď už je potreba vnadiť, návnada musí ležať vždy v okolí nástrahy.
1.2.3 pH vody
Veľmi dôležitá pre život kapra a jeho prosperitu je hodnota pH vody. Kapor je ryba, ktorá v podstate obstojí v širokej škále pH, ale najoptimálnejšia je v rozmedzí od pH 6-8.
V závislosti na iných hydrochemických parametroch môže kapor ešte prežiť i pri pH okolo hodnoty 4 alebo 11,5, ale kapor sa pri týchto hodnotách v takom teritóriu nebude dlho vyskytovať. Bude si vyhľadávať teritórium, kde sú tie hodnoty pre neho lepšie, s ohľadom na ďalšie faktory. Dá sa povedať, že v nádržiach, kde kapor žije dochádza ku kolísaniu pH a to hlavne deň-noc. Čím je väčšia nádrž, tým je to pH stabilnešie, ale zároveň je veľmi závislé na množstve rastlín, rias množstva obsádky a veku nádrže. Veľkosť kolísania pH je ovplyvnené množstvom rozpusteného CO2 vo vode. Dostáva sa do vody biologickou činnosťou organickej hmoty a jej rozkladom, ale taktiež pri disimilácii rastlín v noci. Nadmerne množstvo CO2 nám môže nebezpečne urýchliť klesanie pH do kyslých hodnôt, čo veľmi dobre nevplýva na prostredie kapra. Súčasťou toho je aj deficit kyslíka v ranných hodinách na vodách s bohatým porastom rastlín.
1.2.4 Typ prostredia
Priehrady
Na veľkých vodách je ideálna hĺbka pre kapra väčšinou v rozmedzí 1-5 m. Rôzne terénne nerovnosti dna uľahčujú kaprom prijímanie potravy a cítia sa v týchto zlomoch bezpečnejšie. Spadnuté potopené konáre alebo celé stromy vytvárajú kaprom bezpečné úkryty a na viac sú po určitej dobe menšie konáre doslova obsypané malými vodnými mäkkýšmi, ktoré kaprom veľmi chutia. Takáto menšia zátoka, chránená stromami pred ochladzujúcim vetrom tiež nie je na zahodenie.
Pokiaľ sa zameriame na štruktúru a charakter dna, potom je ideálne štrkové alebo piesočnaté dno s jemnou vrstvou naplaveného bahna, ktoré vzniká rozpadom vegetácie. Je to jemné šedo hnedé, povedzme produktívne bahno, plné drobných organizmov. Naopak veľmi špatné je čierne odpudivo zapáchajúce bahno, ktoré pochádza z menej úrodných rastlín a môžeme povedať, že je už biologicky mŕtve.
Na veľkých vodných plochách je dobré loviť proti vetru. Vietor na hladine prináša potravu, ktorá spadla zo stromov a ktorá postupne klesá na dno, často veľmi ďaleko od stromov, z ktorých spadla. Prudký, vytrvalý dážď je nepriaznivý takmer v akomkoľvek ročnom období snáď práve preto, že je buď predzvesťou alebo dôsledkom zmeny počasia a atmosférického tlaku. Naopak mierny dážď na prelome jari a leta je vyslovene pozitívny a kapry sú v tomto období mimoriadne aktívny.
Rieky
Na riekach to je častokrát inakšie. Niekto to nenávidí ,iný zas zbožňuje. Hustota zarybnenia tu úzko závisí od prirodzeného neresu, teda od ideálnych podmienok potrebných na rozmnožovanie rýb. Bohužiaľ tieto podmienky nie sú dané každý rok a množstvo kaprov sa nedá porovnať s dobre zarybnenými rybníkmi. Zdolanie ryby v takýchto drsných podmienkach nám určite vynahradí naše úsilie a je ozajstným zážitkom pre každého rybára .Uloviť aj menšieho kapra len niekoľko metrov od brehu v rieke s prekážkami je fantastický pocit a len ťažko sa porovnáva s kaprom zaseknutým na niekoľko sto metrov. Preberme si faktory, ktoré je dôležité brať do úvahy a môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť lov kaprov v riekach. Pre kaprárov je známe ,že intenzitu záberov ovplyvňuje teplota vody. Čím je voda teplejšia, v určitých rozmedziach, tým rýchlejšie strávi svoju potravu a rýchlejšie prijíma ďalšie sústa .To znamená ,že máme väčšiu, šancu aby prijal s nami predloženú nástrahu. Ďalším faktorom je množstvo riedeného kyslíka vo vode. Zapamätajte si len toľko, že kapor sa cíti lepšie, keď vo vode je dostatok kyslíka. S obsahom kyslíka úzko súvisí vietor ,teda aj počasie. Pôsobením teplého vetra sa vody okysličujú ,čo je pozitívnym signálom. Naopak príchodom prudkého ochladenia z hornej vrstvy vody odumrie planktón čo v konečnom dôsledku znamená menej kyslíka! Toto obdobie nám tiež znižuje šance na ulovenie kaprov. Veľmi dôležitým faktorom je čistota vody. Keď voda je zakalená a prúd vody prináša rôzne nečistoty ,okrem pozorovania prírody na veľa sa nezmôžeme. Samozrejme skúsiť prekabátiť kapra môžeme, ale naše šance sa radikálne zmenšujú. Ešte tu chcem spomenúť pH hodnotu vody. Vody našich riek majú vysoké pH a tento faktor majme na pamäti aj pri výrobe našich boilies.
