Rybolov je stále populárnejší a má zastúpenie vo všetkých vekových kategóriách. Položili ste si však niekedy otázku, čo vás na ňom baví najviac? Je to ten pocit a adrenalín, ktorý zažívate pri zdolávaní ryby? To krásne ticho na nočnej rybačke, kedy počujete len kŕkanie žiab, cvrčky a pípanie signalizátorov? Je to tá krásna príroda a pokoj okolo vás? Podľa nás sa na túto otázku nedá odpovedať. Na rybárčení je krásne všetko. Nejedná sa o to, či chytáte pstruhy, kaprov či sumce. Vezmime si rybolov ako skupinu ľudí, milovníkov prírody a predovšetkým ako milovníkov rýb.
Bohužiaľ, sú medzi nami aj takí rybári, ktorí tieto krásne maličkosti nevidia. Dôležité je pre nich pochváliť sa ulovenou rybou na sociálnej sieti, odfotiť sa s ňou tak, aby vyzerala čo najväčšia, klamať o jej hmotnosti. Určite každý z vás pozná aspoň jedného takéhoto ,,rybára“. Stále sa musím zamýšľať, o čom im však ide. Fotky rýb, ktoré sú pohodené na suchej zemi. Fotky trofejných rýb, ktoré sú už bohužiaľ mŕtve a skončia ako nedeľný obed. Ryba je živý tvor a malo by sa s ňou zaobchádzať čo najlepšie. Problém nastáva hlavne pri mladých a neskúsených rybároch, ktorí si neuvedomujú svoje činy. Ťahať rybu von z vody nesmiernou rýchlosťou tak, že poskakuje po hladine len za to, že je malá a nemá mieru, je kruté. Taktiež nám je ľúto keď vidíme, že dnešná mládež ide pod zámienkou chytania rýb na noc niekde na rybník. Nahodia udice, vytiahnu fľaštičku, bavia sa po svojom a hlavne robia hluk a znepríjemňujú rybačku druhým rybárom. Aj keď im ryba zaberie, nie sú schopní ju zdolať s citom, a preto mnohé ryby končia s roztrhnutou papulou či inými zraneniami.Ďalším problémom sú odpadky. Môžete byť neviem aký skvelý rybár, môžete mať nachytané kvantum rýb, môžete byť v rybolove naozaj skvelý. Aký ste však človek, keď po svojej výprave necháte pri vode hromadu odpadkov?
Nie, pri vodách neexistuje taká služba, že tie odpadky za vás niekto vyhodí. Každý z nás by mal myslieť na to, čo si so sebou privezie, to si aj pekne odvezie a vyhodí i pri najbližšom smetnom koši. Mnohí na to kašlú, kopa sa stále zväčšuje, rybári prihadzujú odpadky. To priláka mnohé malé, i väčšie zvieratká ako napr. potkany, líšky, myši. Myslíme si, že nikomu z vás by nebolo príjemné budiť sa v noci na to, že sa vám v tábore pohybuje niektoré so spomínaných zvierat. Nič nevyriešite tým, že na ne budete nadávať. Oni nemôžu za to, že medzi nami sú aj nezodpovední ľudia a prilákajú ich pri vodu rôznymi dobrotami v odpadkoch.
Ja by som osobne takýchto ľudí ani rybármi nenazýval. Rybolov nie je len o ulovenej rybe. Správny rybár sa o ryby stará, zaobchádza s nimi opatrne, zveľaďuje prostredie rybníku, jazera či rieky. Neklame, nepodvádza, je férový a rád pomôže druhým. Nikto však nie je dokonalý, ale všetkým takýmto problémom sa dá predísť. Svoje deti by sme už odmalička mali viesť k láske k prírode a hlavne my rybári by sme im mali ukázať, ako sa má s rybami zaobchádzať. Obdivujeme ľudí, ktorí vedú rybárske krúžky pre deti, venujú im svoj voľný čas, vkladajú do nich svoje vedomosti. Možno práve takýmto spôsobom docielime, aby bolo viacej tých rybárov, ktorý nebudú hľadieť len na seba.
A tak sa znovu pýtame. Prečo práve rybolov? Pretože je veľmi úzko spätý s prírodou. Ponúka nám útočisko, oddych, zážitky, zmysel života. Nebuďme zaslepení, majme oči otvorené, nemyslime len na úlovok. Strážme si svoju prírodu aj ryby, aby tu ostali aj pre ďalšie generácie, aby sme nemuseli cestovať za veľkými rybami a krásnou, čistou prírodou preč do zahraničia.