Svojim charakterom je to podhorská rieka, kde je množstvo zákrut, meandrov, zátočín, perejí , kaskád a kde sa rýchle prúdiaca voda strieda s tichými a pomalšími partiami. Hornád bol vždy vyhľadávaný hlavne muškármi, prívlačiarmi a plavačkármi, kaprári vysedávajú pri Hornáde menej. Čaro tejto rieky však objavili feedristi a feeder na Hornáde sa stal veľmi populárnym a obľúbeným.
Rieka Hornád je výborne zarybnená a vyskytujú sa v nej prakticky všetky bežne rozšírené sladkovodné ryby Slovenska, nevynímajúc hlavátku.
Najčastejším úlovkom býva podustva, nosáľ, mrena, plotica, jalec, kapor, karas či pleskáč. Veľmi často sa podarí aj úlovok pstruha potočného, alebo dúhového.
Akú výstroj potrebujeme?
Vzhľadom na šírku a hĺbku koryta a prietok vody si na Hornáde vystačíme s prútmi v dĺžke 3,3 m, alebo 3,6 m s tvrdosťou medium, alebo medium heavy. Dĺžku prútu volíme podľa miesta, kde chytáme, pretože brehy Hornádu sú na niektorých úsekoch dosť zarastené stromami a kriačinami. K prútom patria aj navijáky a tie nemusia byť veľké, používame navijáky do veľkosti 30. Výhodnejšie sú navijáky s prednou brzdou.
Čo sa týka hrúbky kmeňového vlasca, najpoužívanejšie sú vlasce s priemerom od 0,16 mm do 0,20 mm, len výnimočne treba použiť aj väčší priemer vlasca. Ale hrúbka závisí aj od ročného obdobia, aktivity rýb, poprípade cieľovej ryby. Na výrobu nadväzcov používame vlasce s tenším priemerom, ako je vlasec hlavný a do úvahy berieme tie isté kritériá, ako pri kmeňových vlascoch. Priemery nadväzcových vlascov sa pohybujú od 0,10 mm do 0,18 mm. Pri nadväzcoch je veľmi dôležitá ich dĺžka. Tu už musíme aj trošku experimentovať. Väčšina rybárov používa veľmi krátke nadväzce, ich dĺžka zriedka presiahne hranicu 30 – 35 cm. Mne sa osvedčili nadväzce s dĺžkou od 60 cm do 100 cm. Ryba je menej opatrná a nástraha na háčiku sa správa prirodzenejšie a pripomína vodou splavovanú potravu a neleží na dne bez pohybu. Súčasťou nadväzca je aj feeder guma, ktorú používam prakticky stále. Má výbornú prieťažnosť, veľmi dobre tlmí výpady bojovneších rýb a pri použití tenkých nadväzcov ich odtrhnem oveľa menej.
Háčik, ktorý je súčasťou nadväzca, zohráva veľkú úlohu v tom, či budeme úspešní, alebo úspešnejší. Voľba tvaru a veľkosti je často rozhodujúcim kritériom úspešného lovu. Trh ponúka nepreberné množstvo rôznych typov háčikov a výber tvaru a veľkosti musíme podriadiť tomu, na akú cieľovú rybu sa chceme zamerať a akú nástrahu chceme použiť. Pri feedri používame malé háčiky a to od veľkosti 20 do veľkosti 12. Väčšinou používam háčiky s lopatkou a z tenšieho drôtu, na farbe až tak veľmi nezáleží. Aj pri voľbe veľkosti a typu háčika odporúčam len jednu vec, skúšať a skúšať....
Súčasťou celej zostavy na lov je aj krmítko. Pri love na Hornáde používam zásadne krmítka s plochým dnom, aby sa nekotúľali po dne. Najbežnejšie používané krmítka majú tvar kocky, hranola, trojuholníka, alebo slzy. Dôležité je, aby olovená záťaž bola na spodnej strane. Okrúhle krmítka sa nehodia, pretože sa kotúľajú po dne a veľmi sa vzdialia od miesta nahodenia, krmivo sa rozptýli na veľkú plochu a ryba len veľmi ťažko nájde našu nástrahu. Dôležitá je váha krmítka, ktoré chceme použiť. Hornád je menšou riekou a tak si v niektorých úsekoch vystačíme s krmítkami o váhe 30 g a inde musíme použiť aj krmítka s váhou 80 g. Z jari, pri zvýšenej hladine musíme často použiť aj 150 g krmítka. Zostava, ktorú používam pri love je priebežná, pretože je oveľa citlivejšia. Krmítko upevňujem do karabiny s obratlíkom, ktorý ma keramickú, alebo plastovú korálku.
Nástrahy a krmivo
Medzi najúspešnejšie nástrahy určite patria živočíšne nástrahy, ako je kostný červ, pinka, hnojový červ, dandrobéna, či dážďovka. V chladnom období sa osvedčili aj rezance z pečienky, alebo slaniny. Ale aj pri použití nástrah platí pravidlo, že menej je niekedy viac. Neforemná hrča z nástrahy na háčiku vôbec nemusí byť príťažlivá a rybu skôr odpudí. Väčšinou stačia dva, alebo tri kostné červy, alebo kúsky hnojových červov a dážďoviek. Niekedy však veľmi záleží, ako je nástraha na háčiku napichnutá, a tu sa zase oplatí experimentovať. Okrem živočíšnych nástrah sa často používa kukurica, kúsky syra, syrové nite, drobné pufy, pelety, cestá, jačmenné krúpy, drobné boilies, alebo rohlíkáče. Ale fantázii sa medze nekladú a je možné použiť aj umelé nástrahy.
Ak chceme prilákať rybu na lovné miesto, musíme použiť aj vhodné krmivo. Voľba a príprava krmiva je takou "malou" vedou a experimentovaním. Až čas ma naučil, že sa oplatí kombinovať krmivá medzi sebou a hľadať tú správnu kombináciu. Netvrdím, že rybu nechytíte aj na jednoduché a lacné krmivá, ale čas je neúprosný a je ho málo a tak som sa naučil používať kvalitnejšie a drahšie krmivá. Naučil som sa ich kombinovať a miešať medzi sebou a efekt sa dostavil. Dnes už nemusím čakať na záber dlhé minúty, ale jednoducho chytám...
Veľmi rozhodujúcim faktorom, ktorý väčšina rybárov podceňuje, je farba krmiva. Svetlé krmivo rybu skôr odpudzuje, ako láka, lebo svetlá farba na dne je predsa len neprirodzená. Aj s farbou krmiva sa oplatí pohrať, ale väčšinou používam tmavé farby – červenú a čiernu, poprípade hnedú farbu. Práškové, pigmentové farby sú neskutočne sýte a dobre sa viažu na krmivo, ale tu si musíme uvedomiť, že farba sa viaže na jemné častice krmiva a nie na "hrudy". Preto odporúčam pripravovať krmivo aspoň 12 hodín pred lovom a po na vlhčení presitkovať cez jemnejšie sito. Akú príchuť zvoliť je už len na nás rybároch. Na Hornáde sme si s priateľmi odskúšali celú radu krmív a výborne sme si zachytali na syrové, alebo sladké, či korenisté krmivo. Krmivo si vyberáme podľa toho, akú rybu sa chystáme loviť, ale to nikdy neznamená, že aj na syrové krmivo sa neulakomí kapor, hoci sme chceli chytať mreny.
Pri love odporúčam postaviť udicu tak, aby bola špica zdvihnutá hore a prút smeroval kolmo na tok rieky. Vyhneme sa veľkým oblúkom na vlasci a rýchlejšie spozorujeme zábery rýb.
A netreba si zabudnúť pribaliť fotoaparát! Príroda okolo Hornádu skrýva veľa tajomstiev a tichý a pozorný rybár si môže užiť skutočne veľa prekvapení a krásnych zážitkov. Pri pochôdzkach okolo Hornádu ešte stále môžete nájsť zákutia, kde chodia ľudia len zriedkavo a môžete si užiť ticho a kľud.
Petrov Zdar!
Ján Slašťan, foto Števo Hajda